Caravaggio, vlastným menom Michelangelo Merisi, prišiel na svet 28. alebo 29. septembra 1571 alebo 1573. Tak ako informácie o&nbsp;jeho živote nie sú jednoznačné, platí to aj o&nbsp;dátume jeho narodenia. Rovnako miesto bolo dlho sporné – či to bolo v&nbsp;Miláne, alebo v&nbsp;meste Caravaggio vzdialenom asi 40 kilometrov. Až v&nbsp;roku 2007 našli historici matričný záznam, ktorý potvrdil, že sa narodil v&nbsp;Miláne. Meno Caravaggio začal používať po skončení učňovského obdobia v&nbsp;maliarskej dielni na pamiatku otca, ktorý v&nbsp;tomto meste pracoval.
Nie je pravdivá ani fáma, že pochádzal z&nbsp;chudobných pomerov. Naopak, jeho rodina patrila k&nbsp;zámožnej vrstve. Otec Fermo Merisi bol správca majetku vplyvnej rodiny Sforzovcov, s&nbsp;ktorou bola v&nbsp;príbuzenskom zväzku jeho druhá manželka Lucia Aratoriová, Caravaggiova matka. Práve tento mocný klan neraz nad najstarším potomkom Lucie držal ochrannú ruku. Pre vznetlivú povahu ju potreboval často. Fermo Merisi bol povolaním architekt a&nbsp;staviteľ. Caravaggiovo rané detstvo sa viaže k&nbsp;Milánu. S&nbsp;matkou aj so súrodencami sa z&nbsp;neho presťahovali do Caravaggia až po otcovej smrti, ktorý zomrel počas morovej epidémie. Vtedy mal šesť rokov. O&nbsp;sedem rokov prišiel aj o&nbsp;matku. Veľmi mu chýbala. Bola to jeho spriaznená duša, odpustila mu rôzne pestvá a&nbsp;výčiny a&nbsp;podporovala jeho maliarsky talent.

Po jej skone v&nbsp;trinástich rokoch nastúpil za učňa do dielne maliara Simona Peterzana v&nbsp;Miláne. Tento umelec bol Tizianovým žiakom a&nbsp;nejaký čas zbieral výtvarné skúsenosti aj v&nbsp;Benátkach. Bol natoľko osvietený, že nenútil Caravaggia otrocky kopírovať jeho štýl, mohol si hľadať vlastnú výtvarnú cestu. U&nbsp;neho získal dôkladné vzdelanie a&nbsp;spoznal aj dielo veľkého Leonarda da Vinci. Mladý Caravaggio pracoval a&nbsp;býval u&nbsp;Peterzana štyri roky. Potom opustil jeho dielňu a&nbsp;stal sa slobodným umelcom. Mal sedemnásť rokov a&nbsp;vydal sa na maliarsku dráhu. V&nbsp;Miláne zotrval asi štyri roky. Z&nbsp;tohto obdobia sa však nenašli žiadne obrazy, ktorých by bol autorom. Ale dochovali sa záznamy, že zrejme v&nbsp;tomto čase predal rodinné pozemky, no nevedno, na čo minul získané peniaze. Pretože keď zakrátko odišiel do Ríma, bol bez prostriedkov. Jeho životopisci usudzujú, že niečo minul na bujaré pitky a&nbsp;zvyšok šiel na zaplatenie dlhov.

<h3>Sláva a&nbsp;útek</h3>
Caravaggio prišiel do Ríma ako 21-ročný, nemal však žiadne renomé. Aby sa uživil, pracoval pre rôzne maliarske dielne, neraz len za stravu alebo ubytovanie. Obrazy, ktoré vytvoril, nie sú známe. Po roku sa na odporúčanie svojho prvého učiteľa Peterzana dostal k&nbsp;významnému manieristovi Giuseppemu Cesarimu, nazývanému d’Arpino. Bola to vychádzajúca maliarska hviezda a&nbsp;jeho obrazy či fresky si získali pozornosť aj pápeža Klementa VIII. D’Arpino, starší od Caravaggia asi o&nbsp;tri roky, využíval jeho maliarske danosti, ale neplatil mu. Veľmi rýchle pobadal jeho talent, no v&nbsp;rámci prestíže mu vo svojej dielni dovolil maľovať len kvety a&nbsp;ovocie.
Mladík v&nbsp;snahe upriamiť na seba pozornosť a&nbsp;možno získať i&nbsp;významnejšiu zákazku stavil na extravaganciu. Maľoval opásaný mečom, oblečený v&nbsp;čipkách; hoci sa z&nbsp;neho stala atrakcia, na existenciu si nezarobil. Doslova sa pretĺkal a&nbsp;neraz sa uchýlil i&nbsp;k&nbsp;drobným krádežiam. Po ôsmich mesiacoch pochopil, že d’Arpino ho k&nbsp;žiadnej významnejšej práci nepustí, a&nbsp;z&nbsp;dielne odišiel. Netrvalo dlho a&nbsp;v&nbsp;jeho kariére nastal významný zvrat. Spôsobil to úraz, keď ho kopol kôň a&nbsp;Caravaggio skončil v&nbsp;rímskej nemocnici, pripojenej ku kostolu Santa Maria della Consolazione. Zo zranenia sa liečil niekoľko mesiacov a&nbsp;pritom namaľoval pre Camilla Contrerasa, miestneho priora, mnoho obrazov. Z&nbsp;tohto obdobia sa zachovalo aj známe dielo Chorý Bakchus, podľa odborníkov zrejme maliarov autoportrét.Opát Contreras pochádzal zo Španielska, a&nbsp;keď predstavil Caravaggiove diela publiku v&nbsp;Seville, umelec zožal mimoriadny úspech. Ovplyvnil dokonca aj ranú tvorbu Diega Velásqueza. Španielsky triumf našiel ohlas aj v&nbsp;Ríme a&nbsp;jeho obrazy upútali kardinála del Monte. Po uzdravení v&nbsp;ňom mladý umelec našiel významného mecenáša, ktorý ho ubytoval vo svojom paláci a&nbsp;predstavil ďalším prominentným zberateľom umenia.

Caravaggio sa stal známym a&nbsp;vyhľadávaným maliarom. S&nbsp;rastúcou slávou rástli aj jeho problémy v&nbsp;súkromnom živote. Spôsobovala ich jeho neovládateľná prchkosť, výbušnosť, neraz skončil na strážnici alebo vo väzení. O&nbsp;jeho sporoch so zákonom sa našli záznamy v&nbsp;archívoch. Pre rímsku spoločnosť bol pijan, bitkár, milovník žien. Najmä jeho úspech u&nbsp;nežného pohlavia vŕtal niektorým závistlivcom v&nbsp;hlave. Kládli si otázku, čím ich dokáže upútať, keď sa vraj neumýval a&nbsp;odev nosil až dovtedy, kým z&nbsp;neho nespadol. Šírili o&nbsp;ňom aj fámy, že sa mu páčia muži. Či to bolo naozaj tak, nevedno. Pretože veľa bitiek, do ktorých sa zamiešal, bolo kvôli ženám. Od roku 1600 hádam nebol rok, že by sa nedostal do potýčky so spravodlivosťou. Hneď v&nbsp;spomínanom roku bol obžalovaný, že zbil šľachtica Gerolama Spampu. K&nbsp;ďalším výčinom patrilo nelegálne držanie zbrane, sluhovi do tváre hodil tanier plný artičok, nadával strážnikom, s&nbsp;priateľmi bol spoluautorom urážlivého pamfletu na maliara a&nbsp;historika umenia Giovanniho Baglioneho, v&nbsp;hádke o&nbsp;ženu zranil notára... Jeho vplyvní priatelia ho však väčšinou z&nbsp;takýchto obvinení bez ujmy dostali, a&nbsp;ak sa ocitol za niektoré z&nbsp;previnení vo väzení, vždy to bolo len nakrátko.

Napriek tomu sa nepoučil a&nbsp;v&nbsp;máji 1606 zabil v&nbsp;súboji prominentného pasáka Ranuccia Tomassoniho z&nbsp;bohatej rodiny dôstojníkov a&nbsp;obchodníkov. Bola to vražda alebo nešťastná náhoda? Pôvodná verzia znela, že sa pohádali na tenisovom kurte, maliar nečakane vytiahol zbraň a&nbsp;zastrelil ho. V&nbsp;tom čase tam bolo osem mužov. Nešťastie sa však udialo inak. Šlo o&nbsp;vopred dohodnutý súboj a&nbsp;z&nbsp;ôsmich osôb boli dvaja sekundanti, štyria svedkovia a&nbsp;dve hlavné postavy – rivali. V&nbsp;pápežskom Ríme však boli súboje prísne zakázané a&nbsp;všetkým zúčastnením hrozilo dlhé väzenie, dokonca i&nbsp;smrť obesením. Caravaggio zasiahol súpera mečom do tepny na stehne a&nbsp;on vykrvácal. Po tejto udalosti všetci ušli z&nbsp;Ríma.Caravaggio sa nejaký čas skrýval na statku u&nbsp;spriaznenej a&nbsp;významnej rodiny Collonovcov, ale situácia okolo neho bola taká horúca, že utiekol do Neapola. Keďže bol v&nbsp;súboji zranený aj on a&nbsp;nešlo o&nbsp;úkladnú vraždu, dúfal v&nbsp;pápežskú milosť. Osud to však zariadil inak a&nbsp;do svojho milovaného Ríma sa už nikdy nevrátil, hoci sa o&nbsp;to pokúšal.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Maltézsky rytier</h3>
Neapol ho privítal okázalo, s&nbsp;veľkou slávou. Prišiel majster a&nbsp;zákazky sa mu hrnuli. Ubytoval sa v&nbsp;rodine u&nbsp;priateľa a&nbsp;počet jeho obdivovateľov rástol. No po roku v&nbsp;Neapole, v&nbsp;1607, spravil tento búrlivák a&nbsp;milovník života nečakané rozhodnutie. Nasadol na loď smerujúcu na Maltu, pretože chcel vstúpiť do mníšskeho rytierskeho rádu. Svojím umením si získal ich priazeň a&nbsp;po roku ho pasovali za maltézskeho rytiera. Počas ročnej prípravy maľoval a&nbsp;obrazy podpisoval Fra Michel Angelo.
Jeho vyhliadky na bezstarostný život sa skončili po troch mesiacoch. Najskôr sa dostal do hádky s&nbsp;vysokopostaveným členom rádu a&nbsp;následne ho napadol. Za tento čin ho uväznili v&nbsp;pevnosti na ostrove a&nbsp;z&nbsp;mníšskeho rádu ho ako „škodlivého a&nbsp;skazeného člena“ vylúčili. Potom sa začala jeho nedobrovoľná cestovateľská odysea. Z&nbsp;Malty ušiel na Sicíliu a&nbsp;usadil sa v&nbsp;Syrakúzach. Hoci ho predchádzala povesť zločinca na úteku, Sicílčania ho privítali s&nbsp;nadšením, každý chcel vidieť umelca považovaného za najlepšieho maliara v&nbsp;Taliansku.

Ani tu nemal o&nbsp;zákazky núdzu. Medzi prvé patril obraz Pohreb svätej Lucie pre miestny chrám. Syrakúzy po pár mesiacoch opustil a&nbsp;odišiel do Messiny. Vytvoril niekoľko obrazov a&nbsp;po krátkom čase sa opäť pobral ďalej, tentoraz sa v&nbsp;lete 1609 vrátil do Neapola a&nbsp;čakal na pápežskú milosť, ktorú mu vybavovali jeho mecenáši a&nbsp;ochrancovia. Medzitým maľoval, netušiac, že to budú jeho posledné obrazy. A&nbsp;nebol by to Caravaggio, aby sa aj v&nbsp;Neapole nezaplietol do problémov. Dostal sa do bitky, v&nbsp;ktorej utrpel ťažké zranenie. Dokonca na verejnosť prenikli správy o&nbsp;jeho smrti. Keď sa ako-tak vystrábil, posol mu v&nbsp;lete 1610 doručil správu, na ktorú čakal počas štyroch rokov na úteku.

Pápež ho omilostil a&nbsp;mohol sa vrátiť do Ríma.Zbalil si veci a&nbsp;obrazy a&nbsp;nastúpil na loď smerujúcu na sever. Dostal sa na nej až do prístavu Porto d’Ercole, kde vyšiel na chvíľu na breh. A&nbsp;opäť sa zopakovalo to, čo už veľakrát predtým: zamiešal sa do hádky, zatkli ho, a&nbsp;kým ho vypočuli a&nbsp;následne prepustili, plavidlo medzitým vyplávalo bez neho i&nbsp;s&nbsp;jeho batožinou. Hľadal loď, ktorou by pokračoval do Ríma. Tam sa však už nedostal. Nedoliečený z&nbsp;posledného ťažkého zranenia v&nbsp;Neapole, vysilený a&nbsp;oslabený horúčkou zomrel v&nbsp;júli 1610 v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Porto d’Ercole. Na čo konkrétne zomrel, sa celé stáročia nevedelo. V&nbsp;roku 2001 však jeden z&nbsp;talianskych vedcov, zaoberajúci sa jeho životom i&nbsp;tvorbou, našiel v&nbsp;archívoch úmrtný list, z&nbsp;ktorého vyplynulo, že príčinou smrti slávneho maliara bol zrejme týfus.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Svojský umelec</h3>
Caravaggio ani osobným životom, ani tvorbou nezapadal do zvyklostí svojej doby. Život rebela, sprevádzaný výtržnosťami, sa odrazil aj v&nbsp;jeho prácach. Takmer každý jeho obraz vyvolal škandál. Tvoril bez vopred pripravených náčrtov či kresieb, maľoval olejovými farbami na plátno. Jeho technika bola založená na známom šerosvite, na kontraste svetla a&nbsp;tmy. Súčasná talianska reštaurátorka Roberta Lapucciová, ktorá sa venuje bádaniu jeho tvorby, sa napríklad domnieva, že pri maľovaní využíval tmavú komoru a&nbsp;optické pomôcky, že pracoval spôsobom camery obscury. Umelcova častá prítomnosť v&nbsp;komunite rímskych optikov by tomu mohla nasvedčovať.

Caravaggio maľoval svojsky, odmietal idealizovať objekty svojich obrazov tak, ako to vyžadovali spoločenské konvencie i&nbsp;cirkev. Tým si, samozrejme, neraz popudil proti sebe duchovných hodnostárov a&nbsp;mnohé jeho veľkoplošné diela boli z&nbsp;kostolov odstránené a&nbsp;nahradené obrazmi iných maliarov alebo musel svoje námety premaľovať. Vyvolal pobúrenie v&nbsp;radoch cirkvi, keď na jednom obraze dal Panne Márii tvár známej rímskej prostitútky, na inom zas mala podobu jeho družky. Alebo v&nbsp;postavách svätíc spoznávali Rimania ľahké dievčatá. Takéto výtvarné vyjadrenie bolo podľa cirkvi bohorúhačstvo.

Za prepožičanie vzhľadu žijúcich ľudí postavám svätcov hrozila exkomunikácia.Umelec však pracoval po svojom, realisticky stvárňoval ľudí, svätcov, ale napríklad aj ovocie. Nerozpakoval sa namaľovať hnijúce jablko. Postavy z&nbsp;mytologických alebo biblických výjavov zobrazoval ako bežných ľudí. K&nbsp;významným dielam s&nbsp;náboženskou tematikou patrí napríklad Obrátenie Šavla, Ružencová Madona, Vzkriesenie Lazara, Sťatie Jána Krstiteľa, Povolanie svätého Matúša. Hoci Caravaggio nemal maliarsku dielňu a&nbsp;učňov, ktorí by ho nasledovali, vplyv jeho tvorby vidieť v&nbsp;dielach Rembrandta, Rubensa, Vermeera, a&nbsp;nebyť jeho výtvarného spôsobu, možno by aj Delacroix, Manet či Courbet maľovali inak.

Rebel, ktorý poburoval spoločnosť: Kým bol Caravaggio?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Rebel, ktorý poburoval spoločnosť: Kým bol Caravaggio?

Súvisiace články

Jazero s najčistejšou vodou na svete: Viete, kde ho hľadať?

FOTO Najzaujímavejšie hranice sveta: Prekročili ste niektorú?

Známi panovníci na Slovensku: Vyznáte sa v nich? (KVÍZ)

Bombardovanie Haagu: Keď útok omylom zabil stovky civilistov

FOTO Najobľúbenejšie hotely sveta: Kde ich nájdete?

FOTO Skutočná podoba historických osobností: Ako vyzerali?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás