Do ľudských zoo sa privážali domorodci z Afriky, juhovýchodnej Ázie, Stredného východu, tichomorských ostrovov aj z Ameriky. Muži, ženy a deti sa v Európe a USA stávali objektami zvedavých návštevníkov, ktorí platili za to, aby sa mohli pozrieť na nezvyčajné „exponáty“.

V roku 1904 sa takáto exhibícia konala v St. Louis. Domorodcov tu dokonca donútili zúčastniť sa ich vlastnej verzie olympijských hier. Podujatie dostalo názov Antropologické dni a jeho cieľom bolo poukázať na „podradnosť“ necivilizovaných kmeňov. V rôznych disciplínach tak muži privezení zo zámoria museli súťažiť s profesionálnymi bielymi športovcami.

Moderné olympijské hry boli v tom čase ešte v plienkach, veď prvé sa konali len v roku 1896. Američania sa veľmi snažili, aby sa olympiáda konala aj u nich, a Medzinárodný olympijský výbor im v snahe predísť konfliktom vyhovel. A tak sa hry v roku 1904 konali v St. Louis.

Dnes sa sem dá jednoducho dostať lietadlom, ale začiatkom 20. storočia išlo o pomerne odľahlé mesto. Práve preto sem atléti zo zahraničia prišli len v malom počte. Zo 651 športovcov prišlo len 62 z krajín mimo Severnej Ameriky. V mnohých disciplínach súťažili iba Američania. Zakladateľ moderných olympijských hier Pierre de Coubertin sem taktiež nedorazil. Olympiádu navyše zatienilo oveľa známejšie podujatie: Svetová výstava. Športy sa tak stali len akýmsi doplnkom, ktorému venoval pozornosť iba málokto. Antropologické dni však boli výnimkou, na tie sa prišiel pozrieť takmer každý návštevník Svetovej výstavy.

Organizátorom Antropologických dní bol istý James Sullivan, ktorý presvedčene veril v bielu nadradenosť. Olympiáda mu dala príležitosť overiť si svoje myšlienky v praxi. Presvedčil vedúceho antropologickej sekcie Svetovej výstavy, aby mu „požičal“ zopár domorodcov. Približne stovka z nich potom súťažila napríklad v dvíhaní činiek, šplhaní po tyči, hádzaní lopty či preťahovaní lanom. Nepripravení domorodci samozrejme nemali proti profesionálnym športovcom šancu. Mnohí z nich ani nechápali, že ide o súťaž, ďalším bol výsledok ukradnutý. Nehovoriac o tom, že mnohým konceptom v disciplínach vôbec nerozumeli. Domorodí šprintéri napríklad zastavovali pred cieľovou páskou. Nedokázali pochopiť, že ju majú pretrhnúť.

Treba však uviesť, že Sullivan domorodcom za účasť v hrách zaplatil. A viacerí z nich potom vystupovali na podobných podujatiach aj v Európe a stali sa pomerne úspešnými. Aspoň z finančného hľadiska. Ďalšia rasistická olympiáda podobných rozmerov sa však už nekonala.