Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Arktída i Antarktída sú si v mnohom podobné. Obývajú ich rozličné tvory, v okolitých vodách plávajú mnohé druhy tuleňov a veľrýb, no medvede biele nájdete iba na severe. Žijú len v istých častiach Aljašky, Kanady, Grónska, Nórska, Ruska a príležitostne sa vyskytnú aj na Islande.

Ich srsť je špeciálne uspôsobená na život pri teplotách nižších než -30 stupňov Celzia a väčšinu života prežijú na morskom ľade, kde lovia tulene. Ich tuk totiž medvede udrží pri živote počas pomerne dlhých období medzi jednotlivými úlovkami.

Zimu, morský ľad a tulene však má aj Antarktída, tak prečo tu medvede biele nežijú? Odpoveď tkvie nielen v evolúcii, ale aj geologickej histórii Zeme.

Medveď biely je z evolučného hľadiska pomerne mladým druhom, vyvinul sa pred piatimi miliónmi až 500-tisíc rokmi. Ako asi tušíte, poloha kontinentov sa od tých čias až tak veľmi nezmenila a medvede biele tak nikdy nemali príležitosť cestovať zo severu cez Ameriku smerom na juh a potom do Antarktídy. Ohňovú zem delí od najjužnejšieho kontinentu otvorený oceán a takú dlhú plavbu by medveď nezvládol. Pevninský most tu neexistoval ani pred piatimi miliónmi rokov. Navyše by neprežili ani samotný presun do Ohňovej zeme, keďže by sa museli pohybovať miestami, kde teplota vzduchu stúpa vysoko nad bod mrazu.

A čo keby sa medvede biele nejakým zázrakom dostali do Antarktídy? Čo keby ich sem priviezol človek?

Určite by nezahynuli hladom. V Arktíde sa príležitostne živia aj vajcami morských vtákov či samotnými vtákmi a tých je v Antarktíde neúrekom. Žije tu šesť druhov tuleňov a päť druhov tučniakov a žiaden z nich nemá v génoch zapísané, že sa má báť obrovských predátorov. Medvede biele by tu mali doslova bufet, aj keď by tu ich prítomnosť zrejme viedla k ekologickej katastrofe.