Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

Jazero s&nbsp;neznámym zdrojom
Fosse Dionne je vodný prameň, okolo ktorého je postavené mesto Tonnerre. Stovky rokov chrlí bez prestávky obrovské množstvo vody s prietokom okolo 311 litrov za sekundu. A&nbsp;to aj počas suchých letných dní. Ak spŕchne, prietok sa zvýši aj na tritisíc litrov za sekundu. Rimania prameň používali ako zdroj pitnej vody, Kelti ho považovali za posvätný a Francúzi ho používali v minulosti ako verejný kúpeľ. Aj to svedčí o&nbsp;jeho dlhej histórii a&nbsp;atraktivite. Hoci nikto dodnes nenašiel zdroj, odkiaľ také množstvo vody pramení.
Parte namiesto slávy
Niet pochýb o tom, že voda vychádza zo siete podzemných vápencových jaskýň v&nbsp;okolí mesta, ale priamy zdroj nie a&nbsp;nie nájsť. Pokusov bolo viacero, lenže nemajú šťastný koniec.

V roku 1974 dvaja profesionálni potápači zostúpili do tesných priechodov vápencových hornín, ale namiesto toho, aby našli zdroj prameňa, našli svoj koniec. Dostali sa do spleti tunelov, z&nbsp;ktorých nenašli cestu von. V roku 1996 mesto Tonnerre najalo ďalšieho potápača, aby sa dostal na dno. Rovnako sa vynoril mŕtvy.
Legendy pribúdajú
Tri úmrtia prirodzene neprinášajú obyvateľom pokojný spánok a&nbsp;je jasné, že ďalší objavitelia sa pod hladinu nehrnú. To nahráva aj mýtom a&nbsp;legendám, ktoré smrť potápačov dokonale vyživuje. Šepká sa o&nbsp;tom, že voda vyviera zo samotného pekla. Rovnako sa traduje, že samotná voda je aj portálom do iných svetov či dokonca že na dne pri zdroji vody sídli obrovský vodný had a príšera. Mnohí domáci legendám neveria, iní by dali ruku do ohňa za to, že na vode je niečo magické. Pravdu sa však asi nedozvieme, pretože potápači, ktorí by chceli záhadu preskúmať, sa už akosi minuli. Čudovať sa im asi nemôže nikto.