Morskú pannu mali údajne chytiť v rokoch 1736 až 1741 v Tichom oceáne neďaleko ostrova Šikoku. Posledných 40 rokoch bola vystavená v jednom z chrámov v meste Asakuči a priťahovala návštevníkov z celého Japonska. Tí verili, že pohľad na mumifikované ostatky morskej panny im prinesie šťastie. Legendy vravia, že tieto tvory nestarnú a kto zje ich mäso, dočká sa večného života. Nik to neskúšal, tím vedcov sa ale na ostatky pozrel detailnejšie a odborným okom.
V roku 2022 vedci z Univerzity v Kurašiki dostali možnosť podrobne preskúmať „morskú pannu“ vo svojich laboratóriách. Využili CT skenovanie i röntgenové lúče, rádiokarbónovú metódu určovania veku aj elektrónový mikroskop, no a samozrejme nezabudli ani na analýzu DNA.
Prvá vec, ktorú si na približne 30-centimetrovej múmii všimli, bol fakt, že jej chýbala kostra. Navonok išlo o tvora, ktorý mal torzo primáta a spodnú časť tela ryby, bližšie skúmanie ale ukázalo, že kosti sa nachádzali iba v spodnej časti a patrili nejakému druhu ryby. Zvyšok tela vyzeral ako zvláštne spojenie zvieracích ostatkov, látky, papiera a bavlny.
Vedci samozrejme už predtým tvrdili, že uctievaná múmia je podvrh. Ktosi podľa nich zošil dokopy telo malej opice a ryby. Testy ukázali, že ide skutočne o dielo človeka, avšak spôsob, akým dal dotyčný „múmiu dokopy“, bol naďalej záhadou.
Vedci ju napokon rozlúskli. Vtipkár či podvodník vypchal telo morskej panny látkou a zvonka ho natrel zmesou piesku a drveného uhlia. Čeľusť a zuby vzal z nejakého druhu dravej ryby a nechty pre zmenu zo suchozemského tvora. Rádiokarbónová metóda určila dátum vzniku tohto podvrhu na začiatok 19. storočia.
Tajomstvom tak dodnes ostáva iba účel morskej panny. Nik nevie, prečo vlastne vznikla, odborníci sa ale domnievajú, že niekto chcel, aby si ľudia mysleli, že mytologické stvorenia zvané ningyo (japonský ekvivalent našich morských panien) naozaj existujú a že dokážu darovať nesmrteľnosť. V Japonsku sa nachádza ešte ďalších 14 podobných múmií a vedci by radi preskúmali aj ďalšie z nich.
