Na Ostrovy Saint Pierre a Miquelon (oficiálny názov tejto zámorskej správnej korporácie Francúzska) prvýkrát vkročila noha Európana v roku 1520. O 16 rokov neskôr sa stali francúzskou kolóniou a počas nasledujúcich storočí prechádzalo súostrovie od Francúzov k Britom a zasa späť. Štáty súperili o to, kto bude ovládať tento región, až kým sa odtiaľto napokon Francúzi celkom nestiahli. Ponechali si len Saint Pierre a Miquelon.
Súostrovie pozostáva z ôsmich ostrovov, ktoré majú dovedna plochu 242 kilometrov štvorcových. Len dva z nich, Saint Pierre a Miquelon, sú obývané. Zvyšné sú príliš skalnaté, aby sa na nich dalo pohodlne žiť, na pobrežiach sú prudké zrázy nevhodné pre kotvenie lodí a pôda tvorí len tenkú vrstvu, pod ktorou sú kamene. 90 percent z celkových šesťtisíc obyvateľov súostrovia žije v meste Saint Pierre na rovnomennom ostrove. Nachádza sa tu síce malý, ale hlboký prístav i letisková dráha.
Miestni si na živobytie odjakživa zarábali najmä rybolovom a opravovaním rybárskych lodí. Keď ale začiatkom 20. rokov 20. storočia vyhlásili v USA prohibíciu, ostrovania sa rýchlo chopili novej príležitosti.
Saint Pierre a Miquelon sa ako francúzska kolónia stali de facto jedným z centier pašovania alkoholu do USA. Nový biznis bol natoľko lukratívny, že väčšina ostrovanov sa vykašľala na rybolov. Fabriky ukončili činnosť a stali sa z nich sklady pre alkohol, nové sklady vyrastali pozdĺž celého pobrežia, ani to ale nestačilo na uspokojenie dopytu. Liehovarníci tak dokonca platili ostrovanom, aby mohli skladovať sudy u nich doma. Istý čas tu dokonca strávil aj Al Capone.
Takmer 13 rokov zažívali Saint Pierre a Miquelon obdobie nevídaného ekonomického vzrastu. Koniec prohibície v roku 1933 tak miestni mimoriadne ľutovali. Prosperujúca ekonomika zrazu skolabovalo a ostrovania sa vrátili k rybolovu.
V roku 1972 došlo medzi Kanadou a Francúzskom k sporu, ktorý sa týkal tamojších námorných hraníc. Podarilo sa ho vyriešiť až o 20 rokov neskôr, keď nezávislé inštitúcie stanovili okolo Saint Pierre a Miquelon výlučnú ekonomickú zónu a vyhlásili ju za francúzsku. Táto zóna má nezvyčajný tvar, ktorý pripomína kľúčovú dierku s rozmermi približne 20 x 348 kilometrov.
