MENU
Menu
zdroj: National Postal Museum
a

Spektrum Poslať dieťa poštou? Pred sto rokmi to nebol najmenší problém

Ťažko tomu uveriť, ale v USA bolo možné počas krátkeho, šesť rokov trvajúceho obdobia, poslať bábätko či malé dieťa poštou. A ešte prekvapujúcejšie je, že ľudia túto službu aj skutočne využívali.

Americká pošta zaviedla v roku 1913 možnosť posielania balíkov. Predtým mohla mať zásielka maximálne 1,8 kilogramu, zrazu však mohli ľudia posielať čokoľvek do hmotnosti 23 kilogramov. A pojem „čokoľvek“ zobrali niektorí rodičia naozaj doslovne.

Hneď v roku 1913 poslali manželia Beaugeuovci z mesta Glen Este v Ohiu ich päťkilového syna k starej mame. Žila necelé dva kilometre od nich, ale zrejme sa im nechcelo merať cestu. Stálo ich to 15 centov, chlapca poistili na 50 dolárov. V poštových záznamoch sa neuvádza, či poštár nechal dieťa pred dverami, alebo sa ho pokúsil prestrčiť cez otvor na listy. Isté však je, že príbeh sa objavil v novinách.

Noviny písali aj o päťročnej May Pierstorffovej, ktorá dokonca cestovala k starej mame v rámci štátu Idaho v poštovom železničnom vozni. Stalo sa tak 19. februára 1914. Malá May bola tesne pod limitom, vážila 22 kilogramov, a jej rodičia si boli vedomí toho, že poslať ju poštou bolo lacnejšie než kúpiť dieťaťu lístok na vlak. Poštové známky za 53 centov jej nalepili na kabát a až k babke ju osobne doviedol poštár.

V nasledujúcich rokoch sa podobných príbehov vynáralo viacero a niektoré deti cestovali pomerne ďaleko. Edna Neffová napríklad putovala vyše tisíc kilometrov z floridskej Pensacoly do Christiansburgu vo Virgínii.

Z dnešného pohľadu sa to zdá nezodpovedné, ale posielanie detí poštou ukazuje, do akej miery pred sto rokmi Američania verili poštárom.