MENU
Menu

Spektrum Plody z ožarovaných rastlín možno jete denne, sú výsledkom experimentov

Mentolová chuť v žuvačke či zubnej paste i červený grapefruit, ktorý si občas doprajete. To všetko je výsledkom mutácie rastlín, ktorú spôsobila radiácia. Áno, po druhej svetovej vojne sa skutočne začalo záhradkárčenie pomocou gama žiarenia a výsledky prekvapili aj samotných vedcov.

Plody z ožarovaných rastlín možno jete denne, sú výsledkom experimentov
Po zhodení bômb na Hirošimu a Nagasaki sa horúčkovito hľadali spôsoby, ako využiť obrovskú energiu jadrového štiepenia na mierové účely. Jednou z myšlienok bolo ožarovať rastliny a produkovať tak množstvo mutácií, o ktorých vedci dúfali, že budú viesť k rastlinám odolným voči chorobám či chladu.

Kyštymská katastrofa: O prvom Černobyle vie len málokto

Experimenty sa zväčša vykonávali v obrovských „gama záhradách", ktoré sa nachádzali na pozemkoch veľkých laboratórií v USA, Európe i ZSSR. Vzniklo obrovské množstvo nových rastlinných odrôd, okrem iných napríklad mäta odolná voči chorobám či grapefruit odrody Rio Star. Ten dnes na niektorých plantážach tvorí až tri štvrtiny produkcie grapefruitov.

Jadrové záhradkárčenie sa síce stalo minulosťou, keď sa zdokonalilo moderné génové inžinierstvo, jeho dedičstvo je tu ale stále s nami. V Japonsku existuje Inštitút radiačného šľachtenia, ktorý dnes vlastní najväčšiu, a zrejme aj jedinú gama záhradu. Nachádza sa pri meste Hitachiōmiya v prefektúre Ibaraki, má tvar kruhu s priemerom sto metrov a obkolesuje ju osem metrov vysoký ochranný vala. Rastliny tu ožarujú gama lúčmi zo zdroja s izotopom kobalt-60, ktorý je umiestnený v stredovom stĺpe záhrady. Vedci tu chcú vyšľachtiť rastliny odolné voči plesniam, ale aj také, ktoré farbou ulahodia očiam zákazníkov v obchodoch.

VIDEO: Ako Sovieti uhasili tri roky trvajúci požiar jadrovou bombou

Nanotechnologička Paige Johnsonová, ktorá na Univerzite v Tulse v americkom štáte Oklahoma skúma dejiny jadrového záhradkárčenia, tvrdí: „Ak sa na moderné génové inžinierstvo pozeráme ako jemné rezanie genómu rastliny skalpelom, tak môžeme jadrové záhradkárčenie považovať za udieranie kladivom."

Možno sa pýtate, ako sa rastliny napríklad okopávali či ako sa pretŕhala burina. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Vždy, keď potrebovali robotníci vstúpiť medzi rastliny, sa zdroj žiarenia pomocou motora s navijakom stiahol do podzemia, kde bol olovený kryt, cez ktorý žiarenie neprešlo.

Utrpenie, aké si neviete predstaviť. Muža držali nasilu nažive 83 dní po ožiarení

Rastliny sa sadili do klinovitého tvaru, aby sa dalo vyhodnotiť, ako pôsobí žiarenie v konkrétnej vzdialenosti. Tie, ktoré boli príliš blízko zdroja žiarenia, jednoducho uhynuli. O kúsok ďalej sa v rastlinách zasa vyskytovali nádory či rastové abnormality. Až v určitej ideálnej vzdialenosti dochádzalo k mutáciám, ktoré vedcov zaujímali.

Jadrové záhradkárčenie stvorilo tisíce užitočných mutantov a podstatná časť poľnohospodárskych plodín, ktoré sa dnes pestujú, vznikla práve ožarovaním. K upraveným patria odrody ryže, pšenice, jačmeňa, hrušiek, hrachu, bavlny, mäty, slnečnice, arašidov, grapefruitov, sezamu, banánov, manioku a ciroku.

DISKUSIA
10.11. 2019 20:00
Diskusia