V roku 1905 sa japonský imigrant Sačihiko Ono Murata usadil na brehoch jazera Caddo, ktoré sa rozlieha medzi Texasom a Louisianou. Dnes je táto vodná plocha slávna najmä vďaka cyprusovým lesom, ktoré rastú v jej okolí a patria k najväčším v USA. Ide tiež o najväčšie sladkovodné jazero v Texase a už desaťročia patrí k obľúbeným miestam rybárov i dovolenkárov. Murata si taktiež mimoriadne obľúbil cyprusové lesy a zamestnal sa ako kuchár robotníkov, ktorí pracovali na jazerných ropných plošinách.

Jedného dňa Murata vytiahol z vody mušľu a chcel použiť jej obsah ako návnadu pri love úhorov. Našiel v nej malú perlu. Nešlo o nič nezvyčajné, občas sa to stávalo, lenže o pár dní neskôr našiel ďalšiu. Možno by sa na udalosť zabudlo, lenže perly mali nezvyčajnú kvalitu a Murata ich predal po 1500 dolárov za kus. Len podotýkame, že vtedajších dolárov. Pre porovnanie, bežný farmár v Texase v tom čase zarobil 300 až 600 dolárov za rok.

Niet divu, že vidina bohatstva pritiahla k jazeru Caddo tisíce ľudí. Niektorí boli osamelými dobrodruhmi, iní so sebou vzali celé rodiny.

Voda v jazere bola na väčšine miest plytká, siahala často len po pás či po prsia. Väčšina lovcov chodila po dne naboso a dvíhala mušle z dna chodidlami. Iní mali špeciálne nástroje, ktoré im umožňovali loviť mušle aj v chladnejších mesiacoch a hlbších vodách. Väčšina perál, ktoré sa podarilo nájsť, mala hodnotu len 20 až 25 dolárov, rekordom bola jedna za 900 dolárov.

Perlová horúčka trvala tri roky. Spôsobila napríklad preorientovanie celého rybolovného priemyslu v danej oblasti a muži namiesto rýb lovili perly. Lenže mušlí nebolo nekonečne veľa. Mnohým ľuďom sa celé týždne nedarilo nájsť ani jedinú perlu, ale dobrodruhov z celých USA to neodrádzalo. Na jazero vyrážalo denne tisíc lovcov.

Ťažko povedať, koľko perál sa z jazera Caddo vylovilo. Niektorí ľudia tajili, čo našli, aby nevyvolávali žiarlivosť svojich susedov. Iní zasa preháňali. Odhaduje sa však, že v jazere sa nachádzali perly v hodnote milión dolárov.

Na rozdiel od miest, ktoré vyrástli počas kalifornskej zlatej horúčky, či okolo ropných nálezísk v Pennsylvánii, pri jazere Caddo nikdy žiadne väčšie mestá nevznikli. Perly sa tu v menšej miere hľadali až do roku 1913, potom však nižšie na rieke vyrástla priehrada, vody Cadda sa zdvihli a lov sa stal nemožným. Rybári sa vrátili k rybolovu a dobrodruhovia domov. Perlorodkám sa v jazere darí dodnes, ale ich lov je zakázaný.