Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Letné olympijské hry sa v roku 1904 konali v St. Louis v americkom štáte Missouri. Išlo o biedne zorganizované podujatie, ktoré sa krčilo v tieni oveľa väčšej Svetovej výstavy. Olympiáda sa mala pôvodne konať v Chicagu, ale organizátori Svetovej výstavy si vydupali, aby sa hry konali v ich meste. St. Louis bolo navyše druhotriednym a ťažko dostupným mestom, takže mnohí špičkoví atléti z Európy sa sem vôbec nedostavili. Spoza hraníc USA prišlo len 62 športovcov z desiatich štátov. Zvyšok, takmer 600 atlétov, pochádzalo z Kanady a USA.

Z 32 mužov, ktorí sa postavili na štart 40 kilometrov dlhého maratónu, bolo deväť z Grécka, po jednom z Francúzska a Kuby a dvaja z JAR. Zvyšok tvorili Američania. Len traja atléti mali skúsenosti s behom na dlhé trate a zúčastnili sa Bostonského maratónu. Zvyšok boli amatéri, ktorí sa o zdolanie podobnej vzdialenosti nikdy predtým nepokúsili.

Kubánec Félix Carbajal dorazil minúty pred štartom. Všetky peniaze totiž prehral v stávkach ešte v New Orleans a celú cestu zo štátu Louisiana musel prekonať stopom či pešo. Prišiel v dlhých nohaviciach a vychádzkovej obuvi, ktosi z pretekárov mu ale pomohol a aspoň mu nohavice skrátil, nech sa mu lepšie beží.

Len Taunyane a Jan Mashiani z JAR počas nedávno ukončenej Búrskej vojny slúžili ako poslovia na dlhé vzdialenosti, čiže mali aspoň nejaké skúsenosti. Išlo o prvých dvoch čiernych Afričanov, ktorí sa zúčastnili olympiády.

Len Taunyane z JAR sa držal dobre a možno by sa umiestnil aj na stupni víťazov, keby ho nezačala naháňať svorka túlavých psov.

Preteky začali presne o 15:03, v najteplejšej časti dňa. Cesta sa vinula nedláždenými vidieckymi cestami, spod nôh sa víril prach a sťažoval dýchanie. Muži sa museli vyhýbať doprave a prekonať najmenej sedem kopcov s výškou od 30 do 100 metrov. Navyše tu boli iba dve zastávky na vodu, po desiatich a 18 kilometroch. Hlavný organizátor olympiády James E. Sullivan vraj chcel vidieť účinky úmyselnej dehydratácie na organizmus. Niet divu, že z 32 športovcov dokončilo maratón len 14. Víťaz prekonal cieľovú pásku v čase 3:28:45, dosiaľ najpomalejšom víťaznom čase v dejinách olympijského maratónu.

Fredovi Lurzovi, ktorý prvý dorazil do cieľa, mala zavesiť na krk zlatú medailu 20-ročná dcéra prezidenta Roosevelta Alice. Potom sa však z davu ozval výkrik, ktorý ho označil za podvodníka. Ako sa ukázalo, Lurz dostal po asi 15 kilometroch kŕče do nôh, a tak si stopol odvoz autom. Odviezol sa asi 17 kilometrov, potom sa auto pokazilo, a tak zvyšok trasy odbehol a dostal sa do cieľa za menej než tri hodiny. Následne uviedol, že všetko myslel zo žartu a nikdy nemienil medailu prevziať.

Kubánsky gambler Félix Carbajal sa držal dobre napriek nevhodnej obuvi. Bol však príšerne hladný, 40 hodín nejedol, a počas závodu kdesi uchmatol dve marhule a pár jabĺk, ktoré však boli hnilé. Žalúdočné kŕče ho donútili zastaviť a odpočinúť si. Carbajal si zdriemol a aj tak skončil štvrtý.

William Garcia z Kalifornie takmer zomrel, keď počas pretekov začal krvácať do žalúdka. Vykašliaval krv a nakoniec sa zrútil do priekopy, kde ho našlo okoloidúce auto a odviezlo do nemocnice. Ako sa ukázalo, na vine bol vdychovaný prach. Ten vyradil z boja aj víťaza Bostonského maratónu z roku 1902 Sama Mellora i Johna Lordana, ktorý vyhral rovnaký maratón v roku 1903.

Len Taunyane z JAR sa držal dobre a možno by sa umiestnil aj na stupni víťazov, keby ho nezačala naháňať svorka túlavých psov. Taunyane im musel utekať mimo trasy a prekonal o dva kilometre viac než ostatní bežci. Napriek tomu skončil deviaty. Jeho kraja Jan Mashiani skončil 12.

Preteky napokon vyhral Thomas Hicks. Podľa vlastných slov bol neuveriteľne smädný a desať kilometrov od cieľa už od hladu priam nevidel. Tréner, ktorý ho sprevádzal autom, mu dal vypiť pár vaječných bielok a sulfát strychnínu. Ten sa vo veľkých dávkach používal ako jed na potkany, v malých ale pôsobil ako stimulant.

Hicks mal tri kilometre do cieľa, keď dostal druhú dávku strychnínu a brandy. Halucinoval a myslel si, že mu stále chýba 30 kilometrov. Na chvíľu si dokonca ľahol. Bežal absolútne mechanicky, oči mal prázdne, tvár popolavú, líca vpadnuté. Ruky akoby ho ťahali k zemi, kolená mal skoro tuhé. Cez cieľovú pásku ho takmer preniesli. Bol o štyri kilá ľahší než na štarte.

Hicks behal maratóny ešte päť rokov a potom sa s dvomi bratmi presťahoval do Kanady. Carvajal sa do St. Louis vrátil nasledujúci rok a v maratóne skončil tretí. Od gréckej vlády potom dostal finančný príspevok, aby bežal maratón na olympiáde v Aténach v roku 1906. Do Grécka ale nikdy nedorazil, naposledy ho videli v Taliansku. Na Kube ho vyhlásili za mŕtveho, no v roku 1907 sa tu opäť objavil a stal sa profesionálnym športovcom.

Fred Lorz, ktorý si podvodom takmer prevzal zlatú medailu, vyhral v roku 1905 Bostonský maratón, a to poctivo.

Olympijský maratón v roku 1904: Najhorší beh všetkých čias

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Olympijský maratón v roku 1904: Najhorší beh všetkých čias

Noel

Súvisiace články

Výbuch v Halifaxe bol jedným z najväčších, aké ľudstvo spôsobilo

Vyznáte sa v hríboch? V KVÍZE zistíte, či ste dobrý hubár

Skaza Leuvenu: Keď sa nemeckí okupanti odtrhli z reťaze

FOTO Šialenstvo západného frontu: Krv, smrť a skaza všade navôkol

Desať najväčších jazier sveta: Do ktorých by sa zmestilo aj Slovensko?

Najkrajšie miesta, ktoré nájdete v púšťach: Ktoré by ste chceli navštíviť?

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás