Súr niesol v staroveku meno Tyros a založili ho v 3. tisícročí pred Kristom. Postupne sa pod vplyvom Feničanov stal ich najdôležitejším prístavným mestom, ktoré malo nadviazané obchodné vzťahy s celým Stredomorím. Pôvodne sa nachádzal na ostrove vzdialenom asi 500 metrov od pevniny. Obkolesovali ho mohutné múry, ktoré na niektorých miestach dosahovali výšku až 45 metrov. Tyros sa všeobecne považoval za nedobytné mesto, ani babylonský kráľ Nebukadnesar II. ho počas 13 rokov trvajúceho obliehania nedokázal pokoriť.

V januári 332 pred Kristom dorazil k Tyru Alexander Veľký so svojím vojskom. Dva mesiace predtým porazil v bitke pri Isse perzského kráľa Dareia III. a poddali sa mu už všetky fenické mestá. Tyros však odolával a odmietal sa vzdať bez boja. Alexander vedel, že mesto bude ťažké dobyť, ale bol sebavedomý. Navyše dobytie Tyru považoval za nevyhnutné, išlo o posledný prístav Peržanov v tomto regióne.

Najprv sa pokúsil o lesť. Povedal Tyrčanom, že chce vykonať obetu v ich chráme zasvätenom bohovi Melkartovi. Na to mu mešťania neskočili. Potom prišlo na rad vyjednávanie, ale Tyrčania popravili Alexandrových poslov a ich telá hodili do mora.

To macedónskeho vojvodcu rozzúrilo a prikázal dobyť mesto silou. Jeho vojaci a otroci tak začali s realizáciou veľkolepého projektu. Alexander nariadil vybudovanie móla, ktoré spojí pevninu s ostrovom. Voda bola spočiatku plytká, hĺbka dosahovala len okolo dvoch metrov, a tak práce prebiehali pomerne rýchlo. Lenže čím bližšie bolo mólo k ostrovu, tým viac rástla hĺbka a zosilňovalo sa vlnobitie. Navyše sa stavitelia dostávali na dostrel obrancov hradieb.

Na obranu móla nechal Alexander postaviť dve 50 metrov vysoké obliehacie veže z dreva. Konštrukciu pokrývali surové kože, ktoré boli efektívnou obranou proti zápalným šípom. Na vrchu veží boli katapulty, ktoré ostreľovali mesto.

Tyrčania reagovali vybudovaním zápalnej lode, ktorú napchali smolou, sírou a inými horľavými materiálmi. Nasmerovali ju na koniec móla, kde stáli obliehacie veže, a vypustili. Úspešne. Obe veže skončili v plameňoch.

Obliehanie Tyru.
Zdroj: Public Domain

Stavba móla prudko spomalila, ale Alexander bol vytrvalý. Dal pokyn na stavbu druhého, ešte širšieho móla, na ktoré by sa dalo umiestniť viac veží. Zároveň mu ale začalo byť jasné, že obliehanie uspeje len vtedy, ak bude mať k dispozícii flotilu.

Podarilo sa mu zohnať 250 lodí, ktoré priviedol k mestu. Keď ich Tyrčania zbadali, zablokovali svoje prístavy a zabarikádovali sa v meste. Zároveň zamedzili tomu, aby sa útočná flotila priblížila k prístavom, keď do vody vrhali skaly, o ktoré by sa lode rozbili. Alexander prikázal skaly vytiahnuť. Obrancovia reagovali tým, že k lodiam vysielali potápačov, ktorí prerezávali laná. Macedónčan nariadil nahradiť laná reťazami.

Napokon sa podarilo mólo dostať až k ostrovu a Alexander vyslal k hradbám obliehacie stroje. Pomocou nich si vojaci prerazili cestu do mesta a ľahko porazili obrancov. Následne došlo k masakru tunajších obyvateľov. Zachránili sa len tí, ktorí sa ukryli v chráme, kde chcel spočiatku Alexander vykonať obetu. Dvetisíc Tyrčanov nechal Alexander ukrižovať, ďalších šesťtisíc zomrelo v uliciach. Zvyšok skončil v otroctve.

Výstavba móla úplne zmenila geografiu pobrežia. Mólo sa v nasledujúcich storočiach stalo hrádzou, ktorá blokovalo morské prúdy. Koncom 4. storočia za čias Rímskej ríše už Tyros ležal na polostrove. Jeho južný prístav je dávno zanesený, ale ten severný sa stále využíva.