Adolphe Julien Fouéré bol vysvätený za kňaza v roku 1863. Slúžil vo viacerých farnostiach, v roku 1894 ale dostal porážku, stratil sluch a musel odísť do výslužby. Utiahol sa do malej dedinky Rothéneuf, kde začal bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s umením vyrábať sochy.

Do roku 1907 vyrobil množstvo drevorezieb, ktorými si zdobil dom. Z Fouéréovho príbytku sa stala akási galéria, kde ste mohli nájsť všetko od totemov cez figúrky politikov až po mytologické tvory. Potom sa však bývalý kňaz pustil do oveľa väčšieho projektu.

Fouéré sa stal slávnym vďaka tomu, že do žulových útesov na morskom pobreží vytesal viac než 300 sôch. V jeho denníku stojí, že všetky z nich namaľoval jasnými farbami, po tých však už dnes neostáva ani pamiatka. Farbu zmyli počas desaťročí vlny, ktoré sa podpísali aj na stave samotných umeleckých diel. Napriek tomu je Fouéréovo dielo dodnes jasne viditeľné a priťahuje turistov ako magnet.

Fouéré reflektoval vtedajšie udalosti, a tak niektoré scény zobrazujú výjavy z prvej búrskej vojny, iné odkazujú na činnosť francúzskych misionárov a ďalšie sa venujú aj udalostiam z Ruska, Číny či Japonska. Medzi soškami tiež možno nájsť Napoleona, Kleopatru či kráľovnú Viktóriu.

Fouéré počas svojho života každý rok sochy reštauroval a nanovo maľoval. Robil tak v zime, pretože v lete sa do Rothéneuf valili turisti, aby mohli obdivovať jeho dielo. V roku 1907 ho ale opäť sklátila mŕtvica, ktorá mu paralyzovala polovicu tela a zbavila ho schopnosti rozprávať. Zomrel o tri roky neskôr.

Sláva jeho výtvorov ale pretrváva dodnes. Odhaduje sa, že do Rothéneuf ročne zavíta asi 40-tisíc turistov prevažne z Francúzska. Na udržiavaní sôch pracujú dobrovoľníci, no už dnes je jasné, že v súboji s morom nevyhrajú.