Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Zmätení, no nadšení. Takí ostali archeológovia po nájdení dvoch rímskych mincí v Baltskom mori na polceste medzi Švédskom a Estónskom. Nevedno, ako sa sem mince dostali. Mohli ich tu zanechať severskí obchodníci, ale aj Rimania, ktorí skúmali oblasť Baltského mora. Zaujímavé tiež je, že ostrov Gotska Sandön je dnes neobývaný.

Strieborné mince, takzvané denáre, pochádzajú z rôznych čias. Na jednej je podobizeň cisára Trajána, ktorý vládol v rokoch 98 až 117, druhá zobrazuje Antonia Pia, ktorý panoval v rokoch 138 až 161. Každá váži menej než štyri gramy a v čase, keď ich vyrazili, predstavovali približne hodnotu dennej mzdy bežného robotníka.

Denáre boli bežnou menou starovekého Ríma. Z ich názvu je odvodené talianske i španielske slovo pre peniaze: denaro, respektíve dinero. Mince sa mohli na sever dostať pokojne aj neskôr než v 2. storočí, keďže boli zo striebra, ktoré si zachovávalo hodnotu bez ohľadu na to, ktorý cisár bol práve pri moci.

Najmenej pravdepodobný scenár príchodu mincí na Gotska Sandön je ten, že ich priniesli rímski prieskumníci. O ceste do Baltského mora neexistuje v dobových spisoch žiaden záznam, no dol úvahy treba brať aj fakt, že Rimania sa plavili napríklad aj v škótskych vodách, ktoré sú ešte severnejšie. Naopak je pravdepodobné, že boli majetkom nejakého stroskotanca, keďže vody v okolí ostrova sú pomerne nebezpečné aj v dnešných časoch.

Rímske mince sa našli aj na väčšom ostrove Gotland asi 40 kilometrov južne. Nešlo však o také prekvapenie, keďže na ostrove bolo už v staroveku viacero osád. Gotska Sandön je ale neobývaným piesčitým kusom zeme, hoci tu ešte v 19. storočí žili strážcovia majáka. Ostrov bol tiež známy ako útočisko pirátov a miesto, kde často stroskotávajú lode. Archeológovia priznávajú, že sa im zrejme nikdy nepodarí zistiť, ako sa denáre na Gotska Sandön dostali. Napriek tomu ich nález nadchol.