Wu Ce-tchien – autoritatívna, ale pokroková

Wu Ce-tchien držala pohromade dynastiu Tang celé desaťročia, vládla koncom 7. a začiatkom 8. storočia. V skutočnosti bola jedinou panovníčkou v čínskej histórii, pretože v tom čase nebolo pre ženu jednoduché dostať sa k moci a udržať si ju. Wu bola konkubínou predchádzajúceho cisára, čo maximálne využila vo svoj prospech. Porodila mu synov, takže cisár si ju vzal za manželku a keď dostal mŕtvicu, Wu využila mocenské vákuum a chopila sa moci. Vytvorila tajnú policajnú organizáciu, ktorá špehovala iných politických vodcov, nechala popraviť mnoho disidentov, ďalších zavrela do väzenia. Dokonca zavraždila bývalú cisárovu manželku, aby odstránila svoju úhlavnú nepriateľku. Keď cisár zomrel, menovala za cisára svojho syna. Vedela, že ho môže ovládať a zo zákulisia takto naďalej vládnuť impériu. Keď sa jej syn v roku 690 rozhodol vzdať úradu, Wu Ce-tchien bola jedinou prirodzenou alternatívou. Napriek tomu, že vládla autoritatívne a ziskuchtivo, urobila dve kľúčové veci: pracovala na zlepšení postavenia žien v rámci dynastie a priviedla vedcov a akademikov, aby zastávali vládne posty na vysokej úrovni. Nielenže to zlepšilo fungovanie dynastie Tang z dlhodobého hľadiska, ale prispelo aj k dlhému obdobiu kultúrneho rozkvetu, na ktorom Čína stavala počas viacerých stáročí.

Tomyris – nepodceňujte hnev ženy

Počas 6. storočia pred Kristom vládol Cyrus Veľký (Kýros) Achamenidskej ríši železnou päsťou. Historici ho dodnes považujú za jedného z najmocnejších perzských vládcov. Po celom regióne dobýjal iné ríše a počas svojej dlhej, násilnej vlády vyhrával bitku za bitkou. Až kým nenarazil na ženu menom Tomyris, ktorá vládla kočovnému kmeňu Massagetov (skupina skýtskych národov, ktoré žili v strednej Ázii). Kýros ich spočiatku nepovažoval za hrozbu, dokonca sa mu ich vojakov počas jednej udalosti podarilo opiť, zajať a uväzniť. Vo väzení sa ocitol aj vojak menom Spargapises, ktorý sa v ňom zabil. Kýrosa nevedel, že išlo o Tomyrisinho milovaného syna. Rozzúrená matka poslala ku kráľovi poslov, požadujúc vysvetlenie a kompenzáciu za smrť syna. Keď Kýros ignoroval jej žiadosti, rozhodla sa pomstiť. Vyzvala Peržanov k vojne, čo Kýros prijal. Netušil, že Massagetovia mali viac vojakov, ktorí boli lepšie vycvičení. Tí Peržanov obkľúčili zo všetkých strán a zmasakrovali stovky vojakov. Pokiaľ ide o samotného vládcu, Tomyris sa postarala, aby ho zavraždili vlastným mečom. Odseknutú hlavu vložila do vreca a vrátila sa domov, aby oslávila víťazstvo na počesť svojho mŕtveho syna.

Nzinga – prefíkaná kráľovná

V roku 1624 sa vládkyňou kráľovstva Ndongo stala Nzinga Ana. Jej kráľovstvo sídlilo na území dnešnej Angoly, ktorú portugalskí obchodníci s otrokmi drancovali dlhé roky. V čase, keď sa Nzinga dostala k moci, chcela zabrániť, aby doslova kradli ľudí a predávali ich za otrokov. Na dosiahnutie svoj cieľa urobila niečo prefíkané: namiesto toho, aby bojovala s lepšie vyzbrojenými Portugalcami, rozhodla sa s nimi spojiť. Spojenie s európskou námornou mocou jej poskytlo prirodzeného spojenca v boji proti iným miestnym kráľovstvám a pomohlo presmerovať pozornosť na iných domorodcov. Chvíľu to fungovalo, ale už po dvoch rokoch portugalskí obchodníci s otrokmi rozbili toto spojenectvo a zotročovanie ľudí znova pokračovalo. Rozzúrená Nzinga nariadila poddaným, aby sa presunuli ďalej na západ – na miesto zvané Matamba, kde vytvorili novú vládu. Keď portugalskí útočníci prevzali kontrolu nad Ndongom, Nzinga sa spojila s holandskými obchodníkmi. Spoločne podnikali proti Portugalcom nájazdy, ktoré nepriateľa poriadne oslabili. Nzinga síce nedokázala zvrhnúť portugalský vplyv v tejto oblasti, ale mala úspech v Matambe. V roku jej smrti v roku 1663 sa Matamba stala prosperujúcim obchodným centrom.

Ranavalona – beštiálna panovníčka

Ranavalona sa stala kráľovnou Madagaskaru po nečakanej smrti manžela v roku 1828. Pretože o trón bol veľký záujem, aby si moc udržala, musela zabiť všetkých svojich nepriateľov. Ranavalona to dokázala počas niekoľkých týždňov po nástupe na trón a navždy zmenila tvár Madagaskaru. Počas 33 rokov svojho panovania izolovala ostrov a zastavila veľkú časť jeho obchodu a výmeny s africkými národmi na západ od ostrova. Keď sa kritici poukazovali na jej izolacionistické spôsoby, overila si ich lojálnosť. Kúsky kuracej kože napustila jedom zo stromu tangena a prikázala im ich zjesť. Keď prežili, bol to dôkaz, že sú lojálni. Tí, ktorí zomreli, boli nelojálni a ich smrť bola oprávnená. Ako sa dalo očakávať, väčšina z „disidentov“ neprežila. Ranavalona začala rušiť dohody, ktoré Madagaskar uzavrel s európskymi národmi a ďalšími svetovými mocnosťami, napríklad obchodnú dohodu s Veľkou Britániou. Krutá bola aj k najchudobnejším občanom. Využívala prax zvanú „fanompoana“, podľa ktorej chudobní vykonávali manuálnu prácu na vyrovnanie nezaplatených dlhov a daní. Dôsledky boli pre domorodcov brutálne - mnohí zomreli od hladu v hrozných životných podmienkach. Na konci vlády sa Ranavalona snažila vytlačiť z ostrova všetky nepôvodné náboženstvá. V roku 1850 zakázala praktizovanie kresťanstva. Kresťanským misionárom a domorodým ľuďom, ktorí konvertovali na vieru zakázala uctievať Boha a vzbúrencov nechala zabiť. Veci sa tak zhoršili, že jej vlastný syn Radama II. inicioval pokus o prevrat, ktorý sa však nepodaril. Radama II. prevzal trón až po smrti matky. Počas vlády Ranavalony populácia Madagaskaru klesla o polovicu. Ostrovnému národu trvalo desaťročia, kým sa z jej vlády spamätal.