Všestranný majster niekedy podpisoval práce Io, Leonardo, čo znamená: Ja, Leonardo. Mimochodom, ozdoba parížskeho Louvru Mona Lisa alebo La Gioconda, či La Joconde možno ani nie je jeho dielo. Odborníci sú opatrní. Mohol ju namaľovať niektorý z jeho študentov. Talianske Národné múzeum vedy a technológie Leonarda da Vinci v Miláne vystavuje osem inštalácií rozšírenej reality o mužovi, ktorého meno obrovské technické múzeum nesie.
Malý diabol
Leonardo da Vinci je len skrátená verzia celého mena Leonardo di ser Piero da Vinci. Narodil sa v apríli 1452 a zomrel v máji 1519. Hovorí sa o ňom ako o renesančnom univerzálnom géniovi. Jeho otec Pietro bol právnik a matka Caterina možno sedliačka. Niektorí životopisci špekulujú, že mohla byť otrokyňou z Východu. Otec Piero sa štyrikrát oženil, ale ani raz nie s Caterinou. Leonardovi sa ušlo trinásť nevlastných súrodencov.
Vyrastal vo Florencii. Bol učňom maliara Andreu del Verrocchio. Istý čas ho strážila akási mravnostná polícia tých čias. Obvinili ho z homosexuálneho styku so 17-ročným prostitútom, ktorý mu stál ako model. Obžaloba nemala dosť svedkov a zvrhlé kontakty mu nedokázali. Pre dnešný bulvár by bol neodolateľný aj jeho príbeh s mladým výtržníkom Gianom Giacomom Caprottim da Oreno. Volali ho Salaì, čo znamená malý diabol. Od desiatich rokov bol majstrovým sluhom a asistentom. V testamente mu zanechal polovicu vinohradov. Nechajme súkromie génia a poďme za prácou.
Približne sedemnásť rokov Leonardo pracoval pre Ludovica Sforzu, milánskeho vojvodu. Keď sa k nemu hlásil do služby, predstavil sa mu najmä ako inžinier a konštruktér a len okrajovo ako maliar. Sforza ho napriek tomu angažoval najprv ako maliara. Mal dielňu s učňami. Práve tam mohol vytvoriť jedinečnú sochu Gran Cavallo – Veľký kôň. Mal to byť jazdecký pomník Francesca Sforzu. Už mal na ňu sedemdesiat ton bronzu, ktorý nakoniec použili na výrobu pušiek a diel. Vojvodovi vojaci sa nimi pokúšali zachrániť mesto pred francúzskym kráľom Karolom VIII.
Z Milána odišiel do Mantui, pokračoval do Benátok, až sa vrátil do Florencie, kde vstúpil do služieb Cesareho Borgiu, syna pápeža Alexandra VI., ako vojenský architekt a staviteľ. Po päťročnici intenzívnej práce sa vrátil do Milána, ktoré už bolo v rukách Maximiliána Sforzu. Tam stretol 15-ročného grófa Francesca Melziho, ktorý sa stal jeho žiakom, partnerom a dedičom. Neskôr žil Leonardo v Ríme a na sklonku života vo Francúzsku, kde aj zomrel.
Pokračovanie na ďalšej strane...
