Národný park a jeho dejiny: Viete, kde vznikol ten prvý?

Keď ľudia začali vo veľkom meniť krajinu okolo seba, objavila sa potreba chrániť miesta, kde príroda zostávala nedotknutá. Myšlienka národných parkov prešla od prvých nápadov v 19. storočí až po dnešné rozsiahle siete chránených území prešla dlhou cestou.

Ako prvý na svete vznikol v roku 1872 v Spojených štátoch amerických Yellowstonský národný park. Išlo o prelomový krok, pretože štát sa rozhodol vyčleniť územie nie pre zisk, ale na zachovanie prírodného dedičstva. Yellowstone chránil nielen gejzíry a termálne pramene, ale aj divoké zvieratá ako bizóny, medvede a vlky. Týmto modelom sa inšpirovali ďalšie štáty, ktoré postupne zavádzali vlastné chránené územia.

Po USA nasledovali napríklad Kanada (Národný park Banff v roku 1885), Nový Zéland (Tongariro v roku 1887) či Austrália (Royal National Park pri Sydney v roku 1879). V Európe vznikol prvý národný park vo Švédsku v roku 1909, keď tamojší parlament vyhlásil Sarek za zákonom chránené územie. Nasledovalo Nemecko, Taliansko a neskôr aj ďalšie krajiny.

Každý národný park vzniká z iného dôvodu – niekde je to ochrana ohrozených druhov, inde snaha uchovať tradičnú krajinu alebo prales. V Afrike chránia parky ako Serengeti a Kruger divokú zver pred pytliactvom. V Ázii zas národný park Sagarmatha obklopuje najvyšší vrch sveta Mount Everest a zároveň chráni kultúru miestnych Šerpov. V Južnej Amerike zohrávajú národné parky významnú úlohu pri ochrane dažďových pralesov, najmä v Brazílii a Ekvádore.

Národný park nie je len o ochrane prírody. Postupne sa stal aj nástrojom environmentálneho vzdelávania a turizmu. Dobre spravovaný park môže zvyšovať povedomie o prírode, podporiť miestnu ekonomiku a vytvoriť priestor na rekreáciu bez toho, aby trpel samotný ekosystém. Mnohé štáty zaviedli systémy rezervácií, návštevníckych centier a prísnych pravidiel, ktoré návštevníkom umožňujú pohybovať sa po jednotlivých územiach parku s ohľadom na ich citlivosť.

Národný park sa dnes nachádza takmer v každej krajine sveta. OSN prostredníctvom UNESCO a programov ako Človek a biosféra pomáha koordinovať ochranu cenných lokalít na medzinárodnej úrovni. V niektorých prípadoch sa viaceré štáty dohodli na cezhraničných parkoch – napríklad Tatranský národný park (na Slovensku) a Tatrzański Park Narodowy (v Poľsku) spolupracujú v rámci ochrany spoločného územia.

Bol to práve Tatranský národný park, ktorý v roku 1949 vznikol na Slovensku ako prvý. Štát tým reagoval na rastúci tlak turizmu a lesného hospodárstva v jedinečnej horskej oblasti Vysokých Tatier. TANAP chránil alpské a subalpínske pásma, ľadovcové plesá, vzácne druhy rastlín i živočíchov, medzi nimi aj kamzíka tatranského a svišťa.

TANAP zohrával dôležitú úlohu aj pri formovaní ochrany slovenskej prírody ako takej. V 50. rokoch sa konali prvé vedecké výskumy zamerané na tatranský ekosystém, neskôr sa tu rozvíjali aj formy šetrného turizmu. Park dnes patrí medzi biosférické rezervácie UNESCO a jeho význam neustále rastie, najmä v kontexte klimatických zmien a rastúceho tlaku turistov.