Dropy veľké sú impozantné stepné vtáky. Pre nedostatočnú ochotu človeka podnikať rozhodujúce kroky na ich záchranu, nám pomaly miznú pred očami.&nbsp;Občas k nám priletia v menších kŕdlikoch prezimovať z Rakúska a z Maďarska. Usadia sa a zahniezdia konečne natrvalo aj u nás?

Ťažká váha: Drop veľký (Otis tarda) patrí medzi najťažšie lietajúce vtáky. Dospelý samec má bežne hmotnosť 8 až 16 kilogramov, no v&nbsp;odbornej literatúre sa uvádzajú aj viac ako 20 kilogramov ťažké jedince. Je teda ešte mohutnejší ako napríklad domáci moriak. Samice sú asi o&nbsp;tretinu menšie a menšie je aj ich rozpätie krídel. U samca dosahuje až 2,7 metra.

Pokračovanie na nasledujúcej strane

Drop veľký (Otis tarda), istý čas nazývaný aj fúzatý, je na Slovensku pôvodný druh. Obýval tu stepi a&nbsp;následne i kultúrnu poľnohospodársku krajinu od Bratislavy na sever po okolie Trnavy a na východ po Ipeľský Sokolec. Do roku 1944 údajne hniezdil aj na východoslovenskej nížine. Prirodzeným životným prostredím dropa sú stepi a trávnaté porasty, u nás ich postupne nahradila intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska krajina. Dropy sa tomuto trendu čiastočne prispôsobili ale len dotiaľ, pokiaľ sa hospodárilo na menších plochách, kde sa striedali rôzne plodiny. To dropom celkom vyhovovalo po hniezdnej i&nbsp;potravovej stránke.

Potravu dropa tvorí viac rastlinná ako živočíšna zložka. Sú to listy, puky, kvety i&nbsp;celé rastliny poľných plodín aj burín, dužinaté plody a&nbsp;len v&nbsp;menšej miere tvrdé semená. Živočíšna zložka je potrebná najmä vo vegetačnom období pri výchove mláďat. Konzumuje rôzne bezstavovce, najmä hmyz, príležitostne aj drobné stavovce – hraboše a&nbsp;myši, jašterice a&nbsp;mláďatá vtákov.

Dropy sú v&nbsp;Európe stálymi vtákmi, v&nbsp;zime sa združujú do kŕdľov, väčšinou rozdelených podľa pohlavia a&nbsp;vyhľadávajú si vhodné zimoviská v&nbsp;blízkosti hniezdísk. Takéto zimovisko je aj na trojhraničí Rakúska, Maďarska a&nbsp;Slovenska, kde zimujú až tri štvrtiny rakúskej, slovenskej a&nbsp;západomaďarskej populácie. Niekedy je možné v kŕdloch napočítať spolu od 250 do 500 jedincov. Časť tohto zimoviska sa nachádza na území Slovenska neďaleko Bratislavy. .

Tok samcov dropa veľkého prebieha od polovice marca a&nbsp;preťahuje sa až do začiatku leta. Tokajúce vtáky sa predvádzajú a pripomínajú veľkú bielu guľu.

Dropy žijú v&nbsp;polygamii, to znamená, že sliepka sa môže páriť s&nbsp;viacerými samcami a&nbsp;po znesení vajec sa samec už o&nbsp;hniezdenie nezaujíma. Samice si na hniezdenie vyberajú lúčne porasty, ďatelinové alebo obilné polia. Hniezdo tvorí len vyležaná priehlbina, niekedy slabo vystlaná steblami tráv. V&nbsp;znáške bývajú jedno až tri, veľmi zriedka aj 4 škvrnité vajcia, ktoré samica zahrieva 23 až 24 dní, niekedy až do 30 dní. Vyliahnuté mláďatá potom vodí až do úplnej vzletnosti, čo je minimálne 6 až 7 týždňov.

K negatívnemu trendu vývoja populácie dropa veľkého na Slovensku prispelo mnoho faktorov a k&nbsp;zvyšovaniu stavov neprispeli ani viaceré ochranárske opatrenia (lov dropa bol zakázaný od roku 1926). Veľké nádeje na stabilizáciu populácie dropa veľkého, sa vkladali do projektu podporeného Európskou úniou pod názvom Ochrana dropa fúzatého (Otis tarda) na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v&nbsp;rokoch 2005 – 2009 s&nbsp;rozpočtom 2&nbsp;040&nbsp;000 eur. Na realizácii projektu sa popri Štátnej ochrane prírody SR podieľali aj rôzne mimovládne organizácie. Ciele značne stroskotali údajne aj na neochote niektorých poľnohospodárskych subjektov hospodáriť v&nbsp;prospech tohto, jedného z&nbsp;najohrozenejších vtákov Slovenska.

Najväčší vták Slovenska: Viete, kde pozorovať dropa veľkého?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Najväčší vták Slovenska: Viete, kde pozorovať dropa veľkého?

Súvisiace články

FOTO Akčné hviezdy rokov 80-tych a 90-tych: Ako veľmi sa zmenili?

FOTO Botanická erotika: Krásne zábery rastlín vás očaria

Je les vaším druhým domovom? Potom tento KVÍZ zvládnete

Obrovská loď vyhodila pri Franúzsku do mora 100-tisíc mŕtvych rýb

Archeologické náleziská, ktoré zrejme zničí klimatická zmena

16 stromov, ktoré v roku 2022 zabojujú o európsky titul

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás