Karibik, to sú predovšetkým exkluzívne dovolenkové destinácie, azúrové more a nikdy sa nekončiaci relax. Počas druhej svetovej vojny postavili na ostrove Svätý Martin Letisko princeznej Juliany, ktoré slúžilo predovšetkým na vojenské účely. Na začiatku predstavovalo malé letisko, dnes je druhé najvyťaženejšie vo východnom Karibiku. Jeho nebezpečnosť spočíva najmä v krátkej pristávacej dráhe, ktorá má len niečo vyše dvoch kilometrov. Piloti, ktorí tu pristávajú, musia byť špeciálne vyškolení, aby tu dokázali pristáť s lietadlami typu Boeing 747 a Airbus A340. Ak sa vyberiete do Karibiku, nemôžete sa čudovať, ak vám budú lietadlá s turistami lietať tesne nad hlavou. Je to z dôvodu, aby mohli bezpečne pristáť na krátkej dráhe.

Výstavba letiska na Gibraltáre siaha podobne ako pri karibskom do obdobia druhej svetovej vojny. Sprvoti slúžilo iba ako vojenská základňa pre kráľovské letectvo, dnes sa okrem vojenským účelov využíva aj na komerčné lety. Nebezpečná je veľmi krátka pristávacia dráha s dĺžkou len tisícosemstodvadsaťosem metrov. Aj najmenšia pilotova chybička sa môže skončiť pádom lietadla do mora, pretože ho z oboch strán obklopuje morská voda. Zaujímavosťou je i to, že najrušnejšia cesta na Gibraltáre – Winston Churchill Avenue prechádza priamo cez hlavnú letiskovú dráhu! V čase pristávania lietadla zastaví automobilovú premávku na letisku miestna polícia a prísne ju kontroluje. Táto cesta vedie z centra Gibraltáru priamo na hranicu so Španielskom.

Kuriózne Letisko Tenzinga a Hillaryho v Nepále nesie názov po horolezcoch, ktorí sa ako prví vyštverali na Mount Everest. Právom patrí medzi najnebezpečnejšie na svete. Môže za to krátka pristávacia dráha s dĺžkou len štyristoosemdesiatsedem metrov. Obrovské problémy robí pilotom aj samotná poloha letiska. Vysoká nadmorská výška nielenže spôsobuje časté zmeny počasia, silný vietor a oblačnosť, navyše uberá lietadlám na výkone. Čerešničkou na torte je hlboká priepasť na jednom konci dráhy a vysoká kamenná stena na druhom konci. Asi netreba nikomu pripomínať, že pilot tu má na vzlietnutie alebo na pristátie len jeden pokus.

Letisko na ostrove Barra v Škótsku je jediné letisko s pravidelnými linkami na svete, ktoré sa rozprestiera uprostred pláže. Pláž však nie je jeho jediná kuriozita. Piloti tu môžu pristávať iba počas odlivu, pretože počas prílivu pláž zaplavuje morská voda. Zaujímavosťou je i to, že letisko nemá licenciu na nočné pristávanie, pretože je nedostatočne osvetlené. Vo výnimočných prípadoch osvetľujú dráhu osobné automobily.

Medzinárodné letisko Courchevel vyrástlo medzi vrcholmi Francúzskych Álp vo výške dvetisícosem metrov. Pristávacia dráha má iba päťsto metrov, čo výrazne ovplyvňuje veľkosť lietadiel, aké tu môžu pristávať. Komplikácie pri vzlietaní a pristávaní neraz spôsobuje silný vietor, ktorý tu pravidelne fúka. Aj z toho dôvodu tu môžu pristávať len piloti so špeciálnym certifikátom na malé lietadlá.

Mnohí tvrdia, že najnebezpečnejšie na svete je Letisko Juancho E. Yrausquin v holandských Antilách. Toto označenie mu prischlo z dôvodu, že má najkratšiu komerčnú pristávaciu dráhu na svete, meria len tristodeväťdesiatšesť metrov a je vybudovaná z betónových dlaždíc. Letisko je neprístupné pre medzinárodnú dopravu, pravidelne sem však lietajú malé lietadlá z holandských miest, ktorým úrady udelili výnimku. Zaujímavé však je, že na tomto letisku sa ešte neodohrala žiadna vážnejšia dopravná nehoda.

Reaganovo letisko vo Washingtone sa nachádza priamo v centre dvoch prekrývajúcich sa vzdušných prúdov. Pri pristávaní sa piloti musia držať rieky Potomac a vyhnúť sa budove CIA a Pentagónu. Aby toho nebolo málo, pri odlete sa musia vyhnúť ďalšej extrémne stráženej budove – Bielemu domu.

Takto prezývajú miestni obyvatelia letisko na Madeire. Keďže Madeira je pomerne hornatá, bol problém nájsť miesto, kde by mohli umiestniť medzinárodné letisko s dlhou pristávacou dráhou. Pôvodná dráha merala len tisícšesťsto metrov, čo bolo pre veľké lietadlá primálo. Odzrkadlilo sa to na leteckej katastrofe v roku 1977, pri ktorej zahynulo stotridsaťjeden ľudí. Po nej dráhu predĺžili o dvesto metrov. Ani to však nestačilo, a tak dráhu obklopenú z troch strán morom s výraznou pomocou Európskej únie predĺžili takmer na dvetisícosemsto metrov. Aby mohla dráha dosiahnuť takúto dĺžku, museli jej časť umiestniť nad more na betónové piliere vysoké sedemdesiat metrov.

Najuletenejšie letiská: Nebáli by ste sa na nich pristávať?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás