Bol 29. jún 1764 a takmer všetci obyvatelia nemeckého mesta Woldegk boli v kostole. Bol práve Deň pokánia a modlitby a ľudia prosili za odpustenie hriechov. A zatiaľ čo boli v kostole, región Meklenburska-Predpomoranska spustošilo extrémne silné tornádo. Ničilo domy a stodoly, stromy vytrhávalo z koreňov. Len jeden človek však prišiel o život, zvyšným zachránili životy hrubé kamenné múry kostola.
Vedecké postupy boli v tom čase ešte len v plienkach, nemecký vedec Gottlob Nurchard Genzmer ale urobil výbornú prácu pri dokumentovaní jej následkov. Práve vďaka nemu dnes vieme, že tornádo vo Woldegku malo na Fujitovej stupnici vôbec najvyššiu hodnotu F5. Ide tak zrejme o najničivejšie tornádo, aké kedy udrelo na ľudstvo.
Podľa Genzmera tornádo vytrhávalo duby a buky z koreňov. Z oblohy padali krúpy veľké ako päste a s hmotnosťou až pol kilogramu. Vzdušný vír mal priemer 100 metrov a ničil väčšinu budov, s ktorými prišiel do styku. Zabil však len jediného človeka, zvyšok bol v tom čase v kostole. A to ešte tornádo nenadobudlo svoju plnú silu.
Tú získalo, až keď zničilo Lichtenberský les. Vzduchom lietali 75-kilové balvany a vietor odhadom dosahoval 480 kilometrov za hodinu. Dokonca z plytkého hrobu vytrhlo kostlivca. Dosiahlo priemer až 900 metrov, potom začalo slabnúť. Celkovo prešlo asi 30 kilometrov a zanechalo za sebou iba spúšť.
Genzmer poctivo meral hrúbku múrov zničených domov i vzdialenosti, na aké boli rozmetané trosky jednotlivých budov. Zakreslil vyvrátené stromy, pýtal sa miestnych a napokon vydal 56-stranovú správu, ktorá vyšla ako kniha. Tento jedinečný počin ostal 250 rokov v zabudnutí, kým ho nenašli v archívoch jednej z knižníc v regióne. Dnes je úžasným svedectvom o možno najsilnejšom tornáde v dejinách ľudstva.
