Velvíčia podivná (Welwitschia mirabilis) je žijúcou fosíliou medzi rastlinami. Objavil ju Frriedrich Welwitsch, botanik, cestovateľ a lekár, po ktorom dostala svoje nezvyčajné meno. Nevyskytuje sa nikde inde na svete, len na púšti v Namíbii a Angole pri pobreží Atlantického oceánu.

Rastlinu objavil v roku 1859 v Angole rakúsky botanik Friedrich Welwitsch. V afrikánčine sa nazýva „tweeblaarkanniedood“, čo v preklade znamená „dva listy, ktoré neumierajú“. Ide o prekvapivo presné pomenovanie, keďže Welwitschia mirabilis má naozaj iba dva listy a prežíva tisíce rokov v najstaršej púšti na Zemi. Na niektorých miestach tu ročne spadne len 50 milimetrov zrážok, ale to rastline očividne stačí.
Rastlinu objavil v roku 1859 v Angole rakúsky botanik Friedrich Welwitsch. V afrikánčine sa nazýva „tweeblaarkanniedood“, čo v preklade znamená „dva listy, ktoré neumierajú“. Ide o prekvapivo presné pomenovanie, keďže Welwitschia mirabilis má naozaj iba dva listy a prežíva tisíce rokov v najstaršej púšti na Zemi. Na niektorých miestach tu ročne spadne len 50 milimetrov zrážok, ale to rastline očividne stačí.
Zdroj: Shutterstock

Najodolnejšia na svete
Podnebie, v ktorom velvíčia rastie, by nevyhovovalo žiadnej rastline. V tejto oblasti sa bežne stáva, že počas niektorých rokov nezaprší vôbec a keď už, tak ročný priemer zrážok je okolo 20 mm. To je akoby nepršalo skoro vôbec. Denná teplota v Namíbijskej púšti dosahuje až 50 °C, čo by sa, povedzme, ešte dalo ako-tak prežiť. Avšak teplotné rozdiely, ktoré sú medzi dňom a nocou, sú obvykle aj 43 °C. Takéto výkyvy bežné rastliny neznesú.

Welwitschia mirabilis je fascinujúcou rastlinou. Nielenže žije tisíce rokov, ale dokáže to v jednom z najnehostinnejších prostredí na Zemi: v Namibskej púšti.
Welwitschia mirabilis je fascinujúcou rastlinou. Nielenže žije tisíce rokov, ale dokáže to v jednom z najnehostinnejších prostredí na Zemi: v Namibskej púšti.
Zdroj: Shutterstock

 

Tajomstvom ich odolnosti je to, že studený vzduch z oceánu s teplým vzduchom z púšte sa stretáva práve na miestach, kde velvíčie rastú. Tento stret má za následok vytváranie hmly, z ktorej velvíčia čerpá vlhkosť.

Welwitschia mirabilis nie je práve najatraktívnejšou rastlinou, jej schopnosť prežiť ale fascinuje vedcov už desaťročia. Najstaršie jedince majú okolo tritisíc rokov, čo znamená, že rástli už v dobe železnej. Priemerne sa ale rastliny dožívajú okolo tisíc rokov.
Welwitschia mirabilis nie je práve najatraktívnejšou rastlinou, jej schopnosť prežiť ale fascinuje vedcov už desaťročia. Najstaršie jedince majú okolo tritisíc rokov, čo znamená, že rástli už v dobe železnej. Priemerne sa ale rastliny dožívajú okolo tisíc rokov.
Zdroj: Shutterstock

Staršia než Matuzalem
Ďalšie prvenstvo tejto zaujímavej rastliny je v jej dlhovekosti. Najstaršie velvíčie majú až okolo 3-tisíc rokov, to znamená, že tu boli už v dobe železnej. Velvíčie sa v priemere dožívajú okolo tisíc rokov. Je za tým, ako inak, evolúcia a "dobré" gény.

Za prežívaním najodolnejšej rastliny sveta je, ako inak, evolúcia. Jej genóm sa drsným podmienkam prispôsoboval milióny rokov, až kým nabral svoju súčasnú podobu. Vedcom sa podarilo zistiť, že približne pred 86 miliónmi rokov v čase extrémneho sucha sa genóm Welwitschie mirabilis zdvojnásobil.
Za prežívaním najodolnejšej rastliny sveta je, ako inak, evolúcia. Jej genóm sa drsným podmienkam prispôsoboval milióny rokov, až kým nabral svoju súčasnú podobu. Vedcom sa podarilo zistiť, že približne pred 86 miliónmi rokov v čase extrémneho sucha sa genóm Welwitschie mirabilis zdvojnásobil.
Zdroj: Shutterstock

Toto zvláštne čudo však nebolo vždy púštnou rastlinou. Kedysi išlo o strom rastúci v pralese. Zmenou klímy však prales zmizol a miesto neho sa vytvorila púšť. Velvíčia ako jediná rastlina sa dokázala tejto obrovskej zmene prispôsobiť, a tak prežila takmer všetko.

Ale zatiaľ čo duplicitné gény zväčša prichádzajú o svoju funkciu a umožnia na svoje miesto nastúpiť novým génom, v prípade tejto rastliny sa tak nestalo. Rozmanitejší genóm totiž znamená zvýšenú spotrebu energie, čo v prostredí, ktoré je na energiu v podobe vody mimoriadne skúpe, nie je práve najvýhodnejšie. Táto zmena v kombinácii s ďalšími menšími premenami urobila z Welwitschie mirabilis takú nenáročnú rastlinu, akou je dnes.
Ale zatiaľ čo duplicitné gény zväčša prichádzajú o svoju funkciu a umožnia na svoje miesto nastúpiť novým génom, v prípade tejto rastliny sa tak nestalo. Rozmanitejší genóm totiž znamená zvýšenú spotrebu energie, čo v prostredí, ktoré je na energiu v podobe vody mimoriadne skúpe, nie je práve najvýhodnejšie. Táto zmena v kombinácii s ďalšími menšími premenami urobila z Welwitschie mirabilis takú nenáročnú rastlinu, akou je dnes.
Zdroj: Shutterstock

Táto zvláštna rastlina má iba 30 cm vysoký, ale v priemere až 1 m široký kmeň, ktorý je veľmi tvrdý, avšak chýbajú mu letokruhy typické pre drevo stromov. Vyrastajú z neho dva protistojné a veľmi tvrdé listy. Vekom sa postupne pozdĺžne trhajú a strapkajú, čo budí dojem, že na rastline ich rastie oveľa viac. Velvičia kvitne po 10 až 12 rokoch červenými kvetmi zoskupenými v súkvetí, ktoré pripomína šišku.