Velvíčia podivná&nbsp;(Welwitschia mirabilis)&nbsp;je žijúcou fosíliou medzi rastlinami. Objavil ju Frriedrich Welwitsch, botanik, cestovateľ a lekár, po ktorom dostala svoje nezvyčajné meno. Nevyskytuje sa nikde inde na svete, len na púšti v Namíbii a Angole pri pobreží Atlantického oceánu.

Najodolnejšia na svete Podnebie, v ktorom velvíčia rastie, by nevyhovovalo žiadnej rastline. V tejto oblasti sa bežne stáva, že počas niektorých rokov nezaprší vôbec a keď už, tak ročný priemer zrážok je okolo 20 mm. To je akoby nepršalo skoro vôbec. Denná teplota v Namíbijskej púšti dosahuje až 50 °C, čo by sa, povedzme, ešte dalo ako-tak prežiť. Avšak teplotné rozdiely, ktoré sú medzi dňom a nocou, sú obvykle aj 43 °C. Takéto výkyvy bežné rastliny neznesú.

Tajomstvom ich odolnosti je to, že studený vzduch z oceánu s teplým vzduchom z púšte sa stretáva práve na miestach, kde velvíčie rastú. Tento stret má za následok vytváranie hmly, z ktorej velvíčia čerpá vlhkosť.

Staršia než Matuzalem Ďalšie prvenstvo tejto zaujímavej rastliny je v jej dlhovekosti. Najstaršie velvíčie majú až okolo 3-tisíc rokov, to znamená, že tu boli už v dobe železnej. Velvíčie sa v priemere dožívajú okolo tisíc rokov. Je za tým, ako inak, evolúcia a "dobré" gény.

Toto zvláštne čudo však nebolo vždy púštnou rastlinou. Kedysi išlo o strom rastúci v pralese. Zmenou klímy však prales zmizol a miesto neho sa vytvorila púšť. Velvíčia ako jediná rastlina sa dokázala tejto obrovskej zmene prispôsobiť, a tak prežila takmer všetko.

Táto zvláštna rastlina má iba 30 cm vysoký, ale v priemere až 1 m široký kmeň, ktorý je veľmi tvrdý, avšak chýbajú mu letokruhy typické pre drevo stromov. Vyrastajú z neho dva protistojné a veľmi tvrdé listy. Vekom sa postupne pozdĺžne trhajú a strapkajú, čo budí dojem, že na rastline ich rastie oveľa viac. Velvičia kvitne po 10 až 12 rokoch červenými kvetmi zoskupenými v&nbsp;súkvetí, ktoré pripomína šišku.