MENU
Menu
zdroj: Public Domain
a

Spektrum Najkrvavejšia krčmová bitka: 90 mŕtvych za tri dni

Oxford nie je len sídlom jednej z najznámejších univerzít. Na budove v štvrti Carfax totiž nájdete nenápadný nápis, ktorý označuje miesto, kde sa udiala zrejme najkrvavejšia krčmová bitka všetkých čias.

V budove kedysi sídlila krčma Swindlestock Tavern, kam radi chodili študenti i miestni obyvatelia. 10. februára 1355 oslavovalo celé mesto deň svätej Scholastiky a Swindlestock Tavern sa hemžila ľuďmi. Dvaja študenti sa však začali sťažovať na kvalitu vína, a to priamo majiteľovi krčmy, ktorý bol zhodou okolností aj pánom oxfordskej mestskej rady. Podľa svedkov mladíkom odpovedal „drzo a ostrým jazykom“, a tak mu študent šplechol obsah svojho pohára rovno do tváre. Pohár sa mu však vyšmykol a krčmára trafil tiež. Rovno do hlavy.

Rozpútala sa bitka, do ktorej sa zapojili všetci v krčme, študenti sa bili s Oxfordčanmi. Ktosi zazvonil na mestskej veži, aby privolal posily na stranu miestnych, a študenti odpovedali zvonením na univerzitnom kostole. Situáciu chcel ešte v zárodku riešiť jeden z dekanov, ale začali po ňom strieľať šípy, a tak radšej ušiel do bezpečia.

Na ďalší deň obkľúčilo asi 80 miestnych s lukmi a inými zbraňami kostol svätého Gilesa na severe Oxfordu, zabili jedného študenta a ďalších vážne zranili. Študenti sa pokúsili zavrieť mestské brány, aby zabránili tomu, že mešťanom prídu na pomoc ľudia z okolia. Lenže už poobede vtrhlo do Oxfordu asi dvetisíc rozhnevaných mužov z okolitých usadlostí. Prelomili brány a vyplienili všetky krčmy v meste. Zabili alebo zmrzačili všetkých študentov, ktorých našli, a na ďalší deň ich vyčíňanie pokračovalo. Neušli mu ani duchovní a profesori, ktorých dav oskalpoval a potom buď upálil, alebo nahádzal do rieky.

Navečer tretieho dňa výtržností vášne utíchli. Ich výsledkom bolo asi 90 mŕtvych, z nich 60 z radov študentov. Krčmára, ktorý nalieval zlé víno, poslal kráľ za mreže obávanej väznice Marshalsea. O štyri mesiace neskôr panovník výrazne rozšíril práva a privilégiá Oxfordskej univerzity. Dal jej napríklad právo vyberať daň z upečeného chleba a nápojov, ktoré sa vypijú v krčmách. Mala tiež právo prevádzkovať vlastnú milíciu.

Z dnešného pohľadu sa to môže zdať nefér, lenže stredoveké univerzity boli v celkom inej situácii než tie dnešné. Do veľkej miery ich totiž financovala cirkev, ktorá prostredníctvom nich šírila teologické náuky. Univerzity tak boli v podstate nezávislé od miestnych inštitúcií a pri sporoch sa cirkev stavala na ich stranu. Študenti neraz porušovali miestne nariadenia, pretože sa cítili dôležitejší než obyvatelia miest, kde sídlili ich univerzity. A miestni na nich hľadeli nevraživo. Bolo len otázkou času, kedy niekde dôjde k nepokojom. Násilím medzi univerzitami a mestami bolo poznačené už 13. storočie, ale rok 1355 bol jednoznačne najkrvavejší.

a
Zdroj: Public Domain

Výsledok násilností z dna svätej Scholastiky bol predvídateľný. Mesto bolo potrestané, univerzita získala viac práv. Kráľ zašiel dokonca tak ďaleko, že udelil Oxfordu povinnosť vždy na deň svätej Scholastiky platiť univerzite pokutu a členovia mestskej rady sa museli zúčastňovať povinne na omši a prisahať, že budú navždy dodržiavať práva univerzity. Rituál trval až do roku 1825.