MENU
Menu

Spektrum Najdlhšie obliehanie v dejinách: desiatky tisíc mŕtvych v priebehu 21 rokov

V krétskom hlavnom meste Heraklion dnes pokojne žije vyše 130-tisíc ľudí. Pred menej než 400 rokmi však bolo ešte pod názvom Kandia dejiskom vôbec najdlhšieho obliehania v ľudskej histórii. Osmani a Benátčania proti sebe stáli celých 21 rokov.

Najdlhšie obliehanie v dejinách: desiatky tisíc mŕtvych v priebehu 21 rokov
Nad Krétou mali Benátčania kontrolu od roku 1212 a Kandia bola ich kľúčovou základňou v Stredozemnom mori. O nadvládu nad ním súperili s Osmanskou ríšou od začiatku 15. storočia až do roku 1571, kedy sa odohrala bitka pri Lepante. Sultánovo loďstvo vtedy utrpelo drvivú porážku a Benátky profitovali.

Vojna o Kandiu

V roku 1644 prepadli johaniti osmanskú obchodnú loď, ktorá prevážala do Konštantínopolu nielen cennosti, ale aj niekoľko žien z háremu sultána Ibrahima. Členovia rytierskeho rádu následne zakotvili v Kandii, čím moslimom poskytli výbornú zámienku na inváziu.

O dva mesiace už na Kréte sídlilo 60-tisíc osmanských vojakov, ktorí dobyli dnešné mestá Chania a Rethymno. Netrvalo dlho, kým mali pod kontrolou takmer celý ostrov. Výnimkou bola práve Kandia, na ktorú upreli zrak v roku 1648. Vtedy ešte netušili, že s tvrdohlavými Benátčanmi budú zvádzať boje na zemi i na mori celých 21 rokov.

Blokády a námorné bitky Okolie Kandie si Osmani podmanili do konca apríla a 1. mája 1648 mesto obkľúčili. Zložitú sieť strážnic a hliadkových lodí vybudovali tak, aby sa k obrancom nedostala ani omrvinka zásob. Benátčania žiadali o pomoc od európskych štátov aj od samotného pápeža, no zbytočne. Kontinent sa totiž ešte stále nespamätal z tridsaťročnej vojny a Angličania i Holanďania mali s Osmanmi uzavreté obchodné dohody, o ktoré nechceli prísť.

Najdlhšie obliehanie v dejinách: desiatky tisíc mŕtvych v priebehu 21 rokov
Benátky sa však krétskej perly nehodlali vzdať ľahko. Vďaka flotile sa im dokonca na istý čas podarilo likvidovať zásobovacie lode moslimov a nahnať moslimskej armáde strach z nedostatku zásob. V roku 1649 sa im dokonca na krátky čas podarilo obliehanie prerušiť, Osmani sa však spamätali a onedlho mesto znovu nepriedušne obkľúčili.

Benátskym lodiam sa však čas od času darilo námornú blokádu preraziť a priviezť obrancom jedlo, vodu a muníciu. Úspešná bola aj ich blokádu prielivu Dardanely, hoci trvala len krátko. Situácia v Kandii sa však nemenila, a to napriek tomu, že v roku 1657 Osmani v bitke zabili slávneho benátskeho kapitána Lazzara Moceniga.

O dva roky neskôr však obrancom začali prichádzať nové posily. Stalo sa tak na základe Pyrenejskej mierovej zmluvy, ktorá ukončila vojnu medzi Francúzskom a Španielskom. Práve tieto dve krajiny potom obliehaným vojakom pomáhali najviac.

V roku 1666 na Krétu spolu s posilami dorazil veľkovezír Ahmed Köprülü, hlavný veliteľ osmanských vojsk. Začala sa hlavná fáza útoku na Kandiu, ktorá trvala 28 mesiacov. Počas nej zahynulo asi 109-tisíc osmanských vojakov a otrokov, ktorí sa márne snažili prekonať hradby nenávideného mesta. Obrancov naproti tomu zomrelo „len" asi 29-tisíc.

Mier na dohľad?

V roku 1668 Osmani ponúkli Benátčanom mierovú dohodu, podľa ktorej si mohli ponechať polovicu ostrova. Obrancovia odmietli. S posilami, ktoré mali doraziť z Európy, totiž chceli útočníkov zlikvidovať a uchovať si vládu nad celou Krétou.

Najdlhšie obliehanie v dejinách: desiatky tisíc mŕtvych v priebehu 21 rokov
V jún 1669 dorazil ako prvý francúzsky kontingent o sile šesťtisíc mužov a 31 lodí. Bol najvyšší čas, Kandia bola totiž na pokraji kapitulácie. Vonkajšie hradby mesta zabrali Osmani a jeho veľká časť bola v ruinách. Dňa 25. júna Francúzi prekvapivo zaútočili a zaskočili moslimov. Následne sa však začali strácať v spletitej sieti zákopov a skončili porazení.

Druhá vlna posíl poskytla obrancom o čosi väčšiu úľavu. Dorazila v júli a podľa dobových zápisov vystrelila z kanónov asi 15-tisíc delových gúľ. V líniách Osmanov však táto paľba nenarobila výraznejšie škody. Počas nej navyše explodovala francúzska druhá najväčšia loď, La Thérése. Mala 58 diel a bola pýchou flotily. Jej potopenie spôsobilo kresťanským vojskám najmä morálnu ujmu.

Kvôli sérii neúspešných pokusov o prerazenie osmanských radov a nespočetných konfliktoch, ako aj zlej spolupráci Benátčanov a Francúzov a prepuknutiu rôznych chorôb, sa Francúzi rozhodli, že toho majú dosť. Dňa 20. augusta Krétu opustili a nechali obrancov samých. Napriek tomu, keď Osmani podnikli o päť dní neskôr ďalší masívny útok, boli odrazení.

Veliteľ Kandie, generál Francesco Morosini, však dobre vedel, že neexistuje spôsob, ako nad moslimami vyhrať či aspoň ubrániť mesto. Mal obmedzené množstvo zásob a len 3 600 bojaschopných mužov. Týždeň po odchode Francúzov sa rozhodol kapitulovať bez toho, aby sa najprv poradil so samotnými Benátkami.

Kapitulácia a mier

Kapituláciu zložil Morosini do rúk veľkovezíra Ahmeda Köprülü 5. septembra 1669. Obyvateľom Kandie umožnili Osmani opustiť mesto a vziať so sebou všetko, čo vládali odniesť. Benátčanom dokonca ostali ostrovy Tinos a Kythera a najmä opevnené ostrovy Gramvousa, Souda a Spinalonga, ktoré slúžili ako dôležité prístavy v rámci obchodu v Stredozemnom mori. V rukách moslimov ostala Kréta až do druhej polovice 19. storočia.

DISKUSIA
22.7. 2016 8:00
Diskusia