Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Dnes si ťažko predstaviť, ako mohla byť jedna z najznámejších svetových pamiatok ponúkaná na aukcii. Presne to sa však pred vyše storočím stalo. Stonehenge bol v súkromnom vlastníctve od čias kráľa Henricha VIII., ktorý ho v roku 1540 skonfiškoval neďalekému benediktínskemu kláštoru. Monument viackrát zmenil majiteľa, až kým ho v roku 1824 nekúpili Antrobusovci. Tí z neho v roku 1900 urobili turistickú atrakciu a pýtali vstupné vo výške jedného šilingu, ktoré putovalo na stráženie a rekonštrukciu objektu. Potom, ako sir Edmund Antrobus v roku 1914 a nezanechal po sebe dediča, putoval jeho majetok do dražby.

Stonehenge a priľahlé pozemky Cecila Chubba na aukcii zaujali. Vyvolávacia cena bola päťtisíc libier a kúpna cena sa po stovkách dostala na šesťtisíc. Nik nechcel zaplatiť viac. Už sa zdalo, že dražba skončí, no ktosi zdvihol ruku a prihodil na 6500 libier. Chubb pridal ešte stovku a Stonehenge bol jeho.

Chubbova manželka Mary nebola nadšená, no Cecil si nevedel pomôcť. Vraj sa bál, že boháč, ktorý licitoval v aukcii spolu s ním, nechá monument rozobrať a odviezť ho do svojho regiónu.

O tri roky neskôr Chubb daroval Stonehenge britskému ľudu pod podmienkou, že miestni budú mať prístup k nemu zdarma. V darovacom liste napísal:

„Stonehenge je zrejme najznámejším a najzaujímavejším národným monumentom a vždy silno vplýval na predstavivosť Britov. Pre mňa, ktorý sa narodil blízko neho a počas môjho detstva a mladosti ju navštevoval v každú dennú a nočnú hodinu, za všetkých možných poveternostných podmienok – v krupobití, daždi i snehu, prudkých búrkach, nádhernom mesačnom svite a prekrásnom slnečnom počasí - mal vždy nevýslovné čaro. Stal som sa jeho majiteľom s hlbokým pocitom potešenia a uvažoval som o tom, že by mohol zostať majetkom mojej rodiny na dlhé roky. Čosi mi však našepkalo, že národ by ho mal mať pre seba a že by si ho veľmi cenil.“

Vďaka Chubbovej štedrosti sa Stonehenge podarilo zachovať pre ďalšie generácie. Ktovie, čo by sa stalo, keby ho kúpil niekto iný. Vnuk farmára, ktorý dal v aukcii druhú najvyššiu ponuku, v jednom z rozhovorov uviedol, že jeho dedo tu chcel pásť ovce, ale o Stonehenge by sa zrejme dobre staral.

V roku 1919 britská vláda spustila rozsiahlu renováciu Stonehenge, ktorá zahŕňala narovnávanie kameňov a ich opätovné osadenie. Koncom 20. rokov 20. storočia bola spustená celoštátna výzva na záchranu Stonehenge pred rozširovaním moderných budov, ktoré okolo neho začali vyrastať. V roku 1928 National Trust kúpil pozemok okolo pamätníka a budovy odstránil.