V roku 1977 spustila indická vláda ambiciózny projekt, aby zvrátila nepriaznivý vplyv rozširovania púští. Nielen horúcich, ale aj tých studených v severných regiónoch. Negi vtedy pracoval na finančnom oddelení tohto projektu a videl, ako sa míňajú obrovské sumy peňazí bez výraznejšieho efektu. Vždy, keď sa odborníkov spýtal, prečo nevidno žiaden pokrok, dostal rovnakú odpoveď: „Nemáme technológie na to, aby sme vyvinuli dostatočne odolné rastliny, ktoré by v púšťach prežili.“

Negi bol synom farmára a výhovorky ho postupom času unavili. V roku 1999 požiadal o neplatené voľno a vyskúšal si obnovu púšte na vlastnej koži. O štyri roky neskôr oficiálne odišiel do dôchodku a všetku svoju energiu venoval budovaniu oázy v púšti.

Negi si zaumienil, že zmení kus pustiny v regióne Himáčalpradéš na zelenú oázu len preto, aby ukázal, že sa to dá. Chcel ísť príkladom najmä farmárom, ktorí sa v tomto regióne neustále trápili. A hoci nešlo o najjednoduchšiu vec, do akej sa kedy pustil, jeho práca začala niesť ovocie.

Využíval takzvané vrstevnicové obrábanie pôdy, ktoré mu pomohlo zadržať v pôde väčšiu časť zrážok a zároveň brániť erózii. Spolu s miestnymi kopal plytké zavlažovacie kanály, ktoré odvádzali pôdu z ľadovcových potokov vzdialených až 25 kilometrov. Postupom času sa k jeho aktivitám pridali aj úrady, ktoré začali dodávať vodu na polievanie už v apríli. V ľadovcových potokoch sa totiž voda objavovala vždy až v júni.

Nedostatok vody bol ale len jednou z výziev, ktorým Negi čelil. Problémom bola aj neúrodná piesčitá pôda, ktorej musel dodať živiny. Začal teda chovať 300 kôz, ktorých trus spolu s červami a dážďovkami dodal pôde potrebné živiny a zdvojnásobil obsah dusíku v zemine. Postupom času sa mu podarilo znížiť mortalitu nových rastlín z 85 percent na jedno percento.

Potom, ako úspešne vypestoval úžitkové rastliny ako fazuľu, zemiaky a hrach, zameral sa na stromy, najmä na jablone a broskyne. Donedávna sa venoval výhradne výsadbe stromov, vďaka ktorým premenil spolu s dvomi dobrovoľníkmi na oázu kus púšte s rozlohou 90 hektárov. Miesto dnes priťahuje vedcov aj obyčajných turistov.

Anand Dhawaj Negi bohužiaľ zomrel v máji 2021. Jeho rodina ale plánuje v obnovovaní púšte pokračovať.