MENU
Menu
Rubensova maľba s názvom Bitka Amazoniek.

Spektrum Mohli Amazonky naozaj existovať? Najnovšie nálezy dokazujú, že bojovníčky skutočne žili

Amazonky vystupovali v gréckej mytológii pomerne často. Na rozdiel od poloboha Herkula však s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj existovali. Kde vlastne tieto ženy žili a sú legendy o nich pravdivé?

Niekedy v 1. storočí vzniklo súhrnné dielo o gréckej mytológii s názvom Bibliotheca, v ktorom sa o Amazonkách písalo ako o ženách „tak oddaných boju, že si odrezávali pravé prsníky, aby im nezavadzali pri vrhaní oštepov. Ľavé si však nechávali, aby mohli kŕmiť svojich potomkov.“ Údajne tiež dokázali zápasiť s takými vychýrenými silákmi, ako boli Herkules, Tézeus či Achilles.

Amazonky sa prvýkrát spomínajú v Homérovej Iliade z 8. storočia pred Kristom. Homér ich opísal gréckym pojmom „anianeirai“, čo sa dá preložiť ako „opak mužov“. O niekoľko storočí neskôr napísal otec dejepisu Herodotos, že Amazonky pochádzajú zo Skýtie, rozsiahleho stepného regiónu v strednej Eurázii.

U Grékov sa tradovalo, že Amazonky zabíjajú mužov, ktorí sa dostanú na ich územie. Len raz ročne sa schádzali s mužmi zo susediacich kmeňov, s ktorými súložili za účelom splodenia potomstva. Ak sa im narodil chlapec, poslali ho neskôr do vyhnanstva. Dievčatá si ale nechávali a vychovávali z nich bojovníčky.

Zlatý vek Amazoniek mal skončiť po bitke o Thermodon. Tri lode plné Amazoniek sa vraj plavili cez Čierne more, ale všetky plavkyne sa zamilovali do svojich spolubojovníkov a pridali sa k ich kmeňom. Oslabili tak vlastný kmeň, ktorý postupne chradol a napokon celkom vymizol. Potomkov Amazoniek a mužov z iných kmeňov nazval Herodotos Sarmatmi, a tí naozaj existovali. Grécky historik uviedol, že „ženy Sarmatov pokračovali v starodávnych tradíciách, lovili z konského chrbta so svojimi manželmi a bojovali v poli v rovnakom odeve ako muži. Zákon im kázal, že žiadna žena sa nesmie vydať, kým nezabije v boji muža.“

Amazonky sa spomínajú aj diele rímskeho historika Plutarcha. Vo svojich Životopisoch spomína výpravu Alexandra Veľkého do Partie (dnešný Irán) vo 4. storočí pred Kristom. Keď sa vojvodca zotavoval z choroby, mala ho navštíviť kráľovná Amazoniek, ktorá chcela splodiť mimoriadne silné a inteligentné potomstvo. Aj samotný Plutarchos ale pochyboval o tom, že k stretnutiu naozaj došlo. Neskorší historici si naopak boli stretnutím istí, ale čerpali prevažne z diel Plutarcha.

Thalestris v Alexandrovom tábore na maľbe Johanna Platzera.
Thalestris v Alexandrovom tábore na maľbe Johanna Platzera.
Zdroj: Public Domain.

Diodorus Siculus napríklad tvrdil, že kráľovná Thalestris prišla za Alexandrom s 300 družkami a vychvaľovala jeho úspechy. Údajne spolu súložili celé dva týždne a potom Thalestris odišla s mnohými darmi a zrejme aj potomkom.

V posledných desaťročiach sa podarilo objaviť aj spoľahlivejšie dôkazy, a to v rámci archeologických vykopávok. V západnej Ázii a Rusku sa podarilo odhaliť viaceré pohrebiská, ktoré dokazujú, že bojovné ženy podobné Amazonkám naozaj existovali. V lokalitách, ktoré sa považujú za vlasť Amazoniek, našli vedci hroby žien s mnohými cennými predmetmi. To naznačuje nielen ich bohatstvo, ale aj spoločenské postavenie spojené so statusom bojovníčok. V hroboch sa našli hroty šípov i oštepov a dokonca aj kostry koní. V asi tretine prípadov boli tieto predmety pochované po boku žien, vo zvyšných prípadoch išlo o mužov.

Archeologička Jeannine Davis-Kimballová zasa v Kazachstane objavila kostrové ostatky žien s krivými nohami, ktorým deformáciu spôsobilo celoživotné jazdenie na koni. Možno nebojovali v prvej línii, ale určite fungovali minimálne ako strážkyne stád a domovov.

Dôkazy o existencii Amazoniek sú teda nesporné. S najväčšou pravdepodobnosťou však išlo o ženy-bojovníčky v rámci iných kmeňov, a nie o samostatný kmeň, ktorý by tvorili výhradne ženy.