Príbeh o potope a Noemovej arche je jedným z najznámejších, o ktorých hovorí Biblia. Podľa Starého zákona k nej došlo, keď mal Noe 600 rokov. Vtedy sa otvorili brány nebies a z oblohy padal dážď, ktorý zatopil takmer celú Zem. Boh vraj videl v ľuďoch zvrátenosť a tak na nich zoslal skazu. Noe však bol spravodlivý, a tak mu Boh prikázal, aby postavil obrovské plavidlo pre seba a pár z každého živočíšneho druhu.
Mohlo kedysi naozaj dôjsť k potope globálnych rozmerov?
Geológovia tvrdia, že podobný scenár nikdy nenastal. Ak by to malo znamenať, že voda zaplavila aj vrcholce najvyšších hôr, jednoducho by to nebolo možné, keďže na Zemi nie je dosť vody. Aj keby hneď teraz spadla z atmosféry všetka voda, pokryla by povrch planéty len vrstvou hrubou približne 2,5 centimetra. Nepotrebovali by ste ani nafukovací čln, nieto ešte mohutnú archu.
Keby sa roztopili všetky možné ľadovce, hladina morí by stúpla o asi 60 metrov. Vedci navyše odhadujú, že v prvých dvoch kilometroch zemskej kôry sa nachádza asi 22 miliónov kilometrov kubických podzemnej vody. Také množstvo by pokrylo povrch planéty vodou s hĺbkou 180 metrov. Ani to by ale nestačilo geológovia navyše nenašli žiadne dôkazy o tom, že by k niečomu podobnému v minulosti došlo.
Biblický príbeh má ďalšie medzery. Hovorí, že Noe mal 600 rokov, čo je, samozrejme, nemožné. Väčšina živočíšnych druhov by tiež prestala existovať, ak by na svete prežil iba jediný pár. Bez genetickej diverzity by bolo prežitie nemožné. O tom, ako by sa napríklad také tučniaky dostali na Blízky Východ, ani nehovoríme.
Príbeh o Noemovej arche je podľa vedcov len prerozprávaním starších príbehov a ide skôr o alegóriu než o reálny popis udalostí. Fragmenty príbehu o potope dokonca pochádzajú už z 3. tisícročia pred Kristom a našli sa u Sumerov. Nik však nevie, ako ďaleko v minulosti má tento príbeh svoje korene.
Podľa mnohých vedcov sa o mohutnej potope začalo hovoriť pred asi 7500 rokmi, keď sa Stredozemné more zrazu začalo vlievať do dovtedy izolovaného Čierneho mora. Zaplavilo prakticky celý svet, ktorý ľudia pri pobreží poznali, a tí, čo prežili, mohli ujsť do Mezopotámie a niesť so sebou zvesti o potope strašných rozmerov. Nik však nevie, či je to naozaj tak. Výskumníkom neostáva nič iné len bádať.
