Medzi nebom a zemou IX. – Je možná psychokinéza?

Psychokinéza patrí medzi paranormálny jav, ale tak kontroverzný, že ani odborníci, ktorí tento jav skúmali a pozorovali, nevedia povedať, či naozaj existuje. Psychokinéza nemá históriu, nemá žiadne legendy, a stala sa populárna hlavne v osemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy bola móda v ohýbaní lyžíc, vidličiek alebo kľúčov. Takíto „ohýbači“ si prišli na svoje hlavne na firemných večierkoch. Ohýbali príbory len duševnou silou alebo to bol kúzelnícky trik? Existuje vôbec psychokinéza?

Psychokinéza, teda ak skutočne existuje, nie je samozrejme len o ohýbaní kovových vecí, ale tiež o levitácii predmetov, fotografovaní myšlienok alebo rozháňaní mrakov. Niektorí bádatelia dokonca veria, že väčšina paranormálnych fenoménov sa dá vysvetliť práve psychokinézou.

Medzi najzaujímavejšie psychické schopnosti určite patrí ohýbanie kovu, ktoré vypuklo v Británii v roku 1973 ako Veľké lámanie lyžíc. Propagoval ho Izraelčan Uri Geller, ktorý bol v tom čase tak populárny, že niektorí vedci jeho schopnostiam uverili.

PKMB – Psychokinetic Metal Bending, čiže Psychokinetické ohýbanie kovu Uri Geller predviedol v televíznej show BBC. Fenomén, ktorý Geller spustil, sa objasňoval nielen vtedy, ale pokračuje aj dnes. Gellerove schopnosti sa však neviazali len na ohýbanie kovu. V roku 1982 spustil okolo svojej osoby úplný ošiaľ, pretože ľuďom predviedol svoje schopnosti doslova v priamom prenose.

Americký časopis National Enquirer oznámil, že zo (teraz už neexistujúceho) Svetového obchodného centra bude vysielať „parapsychologickú energiu, ktorú môže verejnosť použiť na opravu rozbitých hodiniek a televíznych, rozhlasových a iných prístrojov“. Redakcia časopisu oznámila, že ak človek, ktorý postaví malý pokazený predmet na Gellerovu fotografiu, ten by mal začať fungovať. Geller dal čitateľom inštrukcie – až veľmi smiešne. Ľudia mali pokazený prístroj desať minút hladkať a prihovárať sa mu: „Pracuj! Oprav sa!“, a výsledky sa mali dostaviť okamžite.

National Enquirer o pár dní informoval, že ľuďom po celej Amerike, ktorí sa riadili Gellerovými inštrukciami, začali pokazené prístroje naozaj fungovať. Časopis citoval rôznych ľudí, ktorí dosvedčili, že prístroje, ktoré roky nefungovali – idú ako hodinky.

Kúzelnícky trik alebo psychokinéza?
Najväčším kritikom, pochybovačom a bojovníkom proti Gellerovi, ktorý vyhlasoval, že ovláda psychokinézu bol americký kúzelník James Randi. Podľa neho Geller znevažoval kúzelnícke remeslo, a chcel to aj dokázať. Randi chodil na všetky jeho vystúpenia, a hľadal niečo, čím by to dokázal. Dokonca sám Randi ponúkal desaťtisíc dolárov tomu, kto mu predvedie nejakú paranormálnu schopnosť v riadne sledovaných podmienkach. Nikto sa však nenašiel!

Randiho hnevalo hlavne to, že sa Geller vyhlasoval za človeka s paranormálnymi schopnosťami, a nie za kúzelníka. Nakoniec sa Randi rozhodol, že dokáže ako kúzelník presne to, čo ukazuje Geller na verejnosti údajne „psychokinézou“. Randimu sa to naozaj podarilo, ale takmer nič s tým nedosiahol.

Ľudí ani vedcov to však nepresvedčilo, pretože aj jeho vyhlásili za človeka s paranormálnymi schopnosťami. Randi však tvrdí, že ak môže kúzelník zopakovať Gellerove kúsky, potom to znamená, že to je nejaký trik. Logické, ale nie presvedčivé, hlavne pre vedcov. Na tých má Randi ťažké srdce, pretože podľa neho si vedci myslia, že keď majú vzdelanie a skúsenosti, majú právo posúdiť, či ide o podvod alebo nie. Sám povedal: „Keď chcete prichytiť kúzelníka, musíte ísť ku kúzelníkovi, a nie k vedcovi“.

Aj keď sa neskôr začalo o Gellerových parapsychologických schopnostiach pochybovať, medzi vedcami spustil výskum psychokinézy vo fyzikálnych laboratóriách. Výskumy sa robili na rôznych univerzitách, a niekedy boli až bizarné. Napriek tomu však nikto nemá dôveryhodný dôkaz, že psychokinéza vôbec existuje. Parapsychológovia môžu ukázať „množstvo dôkazov“, ktoré však nič nedokazujú – ohnuté príbory, fotky vyhotovené len myšlienkou alebo kazety, ktoré zaznamenávajú levitáciu predmetov.

Takéto dôkazy však po obhliadnutí neobstáli, a preto je potrebné viacej úsilia na dokázanie toho, či psychokinéza vôbec existuje, alebo to je len lacný kúzelnícky trik. Preto môžeme aj psychokinézu zaradiť medzi nepreskúmané „paranormálne“ javy, a zatiaľ odložiť do spisov ad acta.

Autor: Recber

-->