MENU
Menu
Joyeuse

Spektrum Meče, ktoré si vybojovali svoje meno v histórii (druhá časť)

Včera sme vám priniesli prvú časť článku o mečoch, ktorých sláva pretrváva už stáročia. Dnes sa môžete dočítať o ďalších piatich.

Joyeuse
Jeden z najznámejších vládcov v histórii sa narodil okolo roku 742. Bol ním Karol Veľký, franský kráľ a tiež prvý stredoveký rímsky cisár. Z franského kráľovstva počas svojej vlády vytvoril impérium, ktoré sa rozkladalo na území veľkej časti západnej a strednej Európy. Taktiež ho považujú za muža, ktorý položil základy moderného Francúzska a Nemecka, pričom mnohí mu pripisujú titul „otec Európy".

V súčasnosti pod menom Joyeuse, ktorý mal byť mečom Karola Veľkého, poznáme dva meče. Jeden z nich je šabľou a nachádza sa v cisárskej klenotnici vo Viedni. Historici ale vedú spor o tom, či náhodou nejde o zbraň hunského vodcu Atilu.

Druhý exemplár je vystavený v parížskom múzeu Louvre. Má byť sčasti vyrobený z pôvodného Karolovho meča, no jednotlivé jeho časti pochádzajú z rôznych storočí. Minimálne rukoväť ale pochádza z obdobia, v ktorom Karol Veľký žil.

Meč milosrdenstva

Britské korunovačné meče, Curtana je úplne hore.
Britské korunovačné meče, Curtana je úplne hore.
Zdroj: Public Domain

Meč milosrdenstva patril Eduardovi Vyznávačovi, poslednému saskému kráľovi Anglicka. Eduard vládol v rokoch 1042 až 1066, pričom po jeho smrti sa rozpútal boj o trón, ktorý vyvrcholili bitkou pri Hastingse a dobytím Anglicka Normanmi.

Zbraň má zlomenú čepeľ a od roku 1236 je známa aj pod menom Curtana. Práve odvtedy sa používa pri korunovácii britských monarchov. Niesť ju pred budúceho kráľa sa v minulosti považovalo za obrovskú poctu. Ide o jeden z mála mečov, ktoré prežili vládu Olivera Cromwella. Ten totiž nechával podobné artefakty roztavovať kvôli zlatu a železu.

Prečo má Meč milosrdenstva zlomenú čepeľ historici nevedia. Legenda však hovorí, že ju poškodil anjel, aby tak zabránil nespravodlivému zabitiu.

Zulfikar

Replika Zulfikaru.
Replika Zulfikaru.
Zdroj: Shutterstock

Ide o meč moslimského vládcu Aliho, štvrtého voleného kalifa, ktorý bol zaťom a zároveň bratrancom proroka Mohameda. Islamskému kalifátu vládol v rokoch 656 až 661. Podľa niektorých historikov daroval Alimu tento meč samotný Mohamed po bitke o Uhud, pretože obdivoval jeho silu a bojovú zručnosť.

Zulfikar je jedným zo symbolov islamu a uctievajú ho milióny moslimov. Ide o výrazne zakrivenú šabľu s dvomi hrotmi. Kde sa ale v súčasnosti nachádza historici nevedia. Moslimovia však veria, že je v rukách skrytého nesmrteľného imáma, ktorý obnoví na Zemi poriadok a spravodlivosť.

Hondžó Masamune

Hondžó Masamune.
Zdroj: Wikipedia/Underbar dk

Masamune bol japonským majstrom vo výrobe mečov, ktorého často považujú za jedného z najlepších metalurgov v histórii. Predpokladá sa, že žil v rokoch 1288 až 1328 a jeho zbrane sa stali legendami. Pod svoje výrobky sa ale nepodpisoval, a tak je ťažké nájsť práve tie, ktoré vznikli jeho rukami.

Najznámejším z jeho mečov je Hondžó Masamune. Reprezentoval šogunát takmer počas celého obdobia Tokugawa v rokoch 1603 až 1687. Zbraň prechádzala od jedného šogúna k druhému po celé generácie.

V roku 1939 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, napriek tomu ale ostala v rukách rodiny Tokugawa. Jej posledným majiteľom bol Iemasa Tokugawa, ktorý ju spolu s ďalšími 14 mečmi v roku 1945 daroval policajnej stanici v japonskom meste Mejiro, ktoré je dnes súčasťou Tokia.

Krátko potom ju policajti odovzdali americkému seržantovi Coldymu Bimorovi a odvtedy je jej poloha neznáma. Ide o jeden z najcennejších artefaktov, ktorý sa stratil počas druhej svetovej vojny.

Napoleonova šabľa

Napoleonova šabľa.
Zdroj: Wikipedia/Thesupermat

V roku 1799 sa Napoleon Bonaparte stal politickým i vojenským lídrom Francúzska. O päť rokov neskôr ho už senát vyhlásil za cisára. Počas prvej dekády 19. storočia sa Francúzske cisárstvo dostalo do konfliktu s každou veľkou európskou mocnosťou, pričom séria víťazných bitiek vyšvihla Francúzsko na dominantné postavenie v kontinentálnej Európe.

Ako asi viete, Napoleonova vláda netrvala dlho. Osudnou sa jej stala invázia do Ruska v roku 1812 niekoľko porážok, ktoré jej uštedrili ostatní európski vládcovia. Tým sa napokon v roku 1914 podarilo dosiahnuť Napoleonovu abdikáciu a jeho vyhostenie na ostrov Elba. Odtiaľ ale ušiel a v roku 1815 opäť prebral nadvládu nad Francúzskom.

Tá však trvala len 100 dní. Ukončila ju bitka pri Waterloo, po ktorej sa Napoleon dostáva na ostrov Svätá Helena. Tu v roku 1821 napokon aj zomiera.

Do boja nosil Napoleon pištoľ a šabľu, popri týchto zbraniach ale vlastnil aj súkromnú zbrojnicu s veľkou zbierkou ručných zbraní i kanónov. Do dnešného dňa sa však s istotou zachovala len šabľa, ktorú mal po boku počas bitky o Marengo v júni 1800. Pre budúceho cisára ju vykoval Nicolas Noel Boutet vo Versailles.

Je ozdobená prevažne obľúbenými motívmi Napoleona z obdobia antického Ríma. Okrem prvotriednej ocele na nej nájdete aj ebenové drevo či zlato.

Napoleon šabľu neskôr dal ako svadobný svojmu bratovi Jeromeovi, a práve v tejto vetve rodiny zbraň prechádzala z pokolenia na pokolenie. V roku 1978 ju vyhlásili za francúzsky národný poklad, a tak je ju možné predať, no minimálne šesť mesiacov v roku musí ležať na francúzskej pôde.

V roku 2007 sa Napoleonova šabľa stala vôbec najdrahšou zbraňou, akú sa podarilo vydražiť. Kupec za ňu zaplatil 4,8 milióna eur, no ako sa vyjadril dražiteľ, zbraň „ostane v rodine."