Keď newyorský hotelier Raymond Orteig vypísal odmenu 25-tisíc dolárov (dnes by išlo o asi 400-tisíc eur) pre toho, kto ako prvý sám preletí z New Yorku do Paríža, pochopiteľne sa dočkal zaslúženej pozornosti. Urobil tak ešte v roku 1919, keď bolo letectvo iba v plienkach a podobný čin sa zdal byť prakticky neuskutočniteľný. Niet divu, že „Orteigova cena“ ostávala roky v rukách jej vyhlasovateľa.
Potom ale prišiel na scénu mladý letec Charles Lindbergh a jeho lietadlo Spirit of St. Louis. Na tú dobu išlo o vynikajúci stroj, ktorý takpovediac predbehol dobu. Jednoplošník bol maximálne úsporný, aj tak doň ale museli namontovať niekoľko prídavných palivových nádrží, aby dokázal prekonať vzdialenosť tisícok kilometrov medzi dvomi metropolami. Rám lietadla bol zo železa, krídla z dreva, a to všetko prekrývala len pevná látka. Rátalo sa s každým kilogramom.
Bol piatok 20. mája 1927, keď Charles Lindbergh v skorých ranných hodinách vzlietol z letiska Roosevelt Field na Long Islande a vydal sa v ústrety svojmu cieľu: letisku Le Bourget Aerodrome neďaleko Paríža. Vzdialenosť? 5800 kilometrov.
Pred odletom spal len pár hodín, pripravoval totiž lietadlo na dlhú cestu. V momente, keď Spirit of St. Louis štartovalo, sa pomedzi dažďové mraky predrali slnečné lúče a dav, ktorý Lindbergha sprevádzal, jasal.
Nasledujúcich vyše 33 hodín bol pilot sám a spoločnosť mu robil len monotónny hukot motora. Napriek únave a neustálemu strachu z poruchy lietadla sa Lindbergh dral stále ďalej a ďalej. Lietadlo navigoval naozaj precízne vzhľadom na fakt, že bol na palube celkom sám a musel sa venovať aj riadeniu stroja.
Najväčšou výzvou bolo nezaspať. Lindbergh dokonca zašiel tak ďaleko, že klesol až k morskej hladine v nádeji, že ho osvieži spŕška morskej vody. Po 24 hodinách ale aj tak začal blúzniť. Neskôr hovoril, že videl v mori ostrovy hmly a tvary, ktoré lietali popri ňom a dokonca sa s ním rozprávali.
Napokon sa však pred ním zjavilo britské pobrežie a on sa definitívne prebral. Ostával posledný úsek cesty. Po Európe i USA sa začali šíriť správy, že Spirit of St. Louis preletelo Lamanšský prieliv a na Le Bourget Aerodrome sa začali zbiehať davy ľudí.
Lindbergh urobil okruh okolo Eiffelovej veže a následne zamieril na letisko. Pristál o 22:22 v sobotu 21. mája 1927. Najprv si myslel, že ide o nejaký veľký priemyselný komplex, na zemi boli totiž tisíce svetiel. Až neskôr zistil, že spôsobil najväčšiu dopravnú zápchu v dejinách Paríža a svetlá, ktoré videl pod sebou, patrili bezpočtu áut. Pilota vítalo asi 150-tisíc ľudí, ktorí ho polhodinu nosili nad hlavami.
Lindbergh sa stal medzinárodnou celebritou a národným hrdinom. Slávu si však neužíval, mal introvertnú povahu a najradšej trávil čas vo vzduchu. Oslavné cesty, ktoré musel absolvovať po Európe i USA, mu vôbec nerobili radosť. Nemal však na výber, jednoducho sa zapísal do dejín a musel znášať pozornosť, ktorú mu ľudia venovali.
Väčší úspech už Lindbergh v živote nezaznamenal a zomrel v roku 1974. Spirit of St. Louis je dodnes vystavené v Národnom múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone.
