Magnitogorsk vznikol v 30. rokoch 20. storočia na základe Stalinovho plánu pre transformáciu sovietskej agrárnej ekonomiky na „železnú“. Vodcu ZSSR očaril najmä pokrok, ktorý sa vďaka ťažbe a spracovaniu železnej rudy podarilo dosiahnuť v americkom ťažkom priemysle. Niet divu, že Magnitogorsk je naplánovaný podľa dvoch popredných železiarskych miest v USA. Inšpiráciou mu boli Gary v Indiane a Pittsburgh v Pensylvánii.

Mesto malo byť do bodky postavené podľa plánu nemeckého architekta Ernsta Maya, ktorý úspešne navrhol napríklad aj robotnícke časti Frankfurtu. Lenže keď v októbri 1930 May prišiel na miesto, kde mal vyrásť Magnitogorsk, zistil, že so stavbou sa už začalo, a tak mohol svoje veľkolepé plány hodiť do koša. Rozľahlá továreň a obrovské jazerá na premývanie rudy mu ponechávali len málo priestoru, ale robil, čo vedel.

Počas prvej fázy výstavby pracovalo na mieste 250-tisíc ľudí. Z menšej časti išlo o kvalifikovaných a platených robotníkov, väčšinu tvorili väzni z gulagov a nemajetní roľníci, ktorým v procese „dekulakizácie“ zoštátnili pôdu. Obkolesení strážcami a ostatným drôtom žili robotníci v preplnených stanoch bez podlahy či v rôznych chatrčiach. Nemali prístup k základným potrebám ani zdravotnej starostlivosti a odhaduje sa, že od zimy, hladu a chorôb tu počas prvých piatich rokov zomrelo asi desaťtisíc ľudí.

Napriek drsným podmienkam pokračovala výstavba neuveriteľne rýchlo, avšak často na úkor kvality. Ideálna nebola ani poloha samotného mesta, ktoré ležalo ďaleko od civilizácie a v prvých rokoch svojej existencie sa muselo spoliehať na diaľkové železničné linky. Trať však tiež stavali narýchlo a pomerne často tu dochádzalo k vykoľajeniam vlakov.

Aj tak sa ale už v roku 1932 podarilo vo vysokých peciach roztaviť prvé železo a prepraviť ho do iných tovární. Od toho momentu sa už veci vyvíjali rýchlo. Dôležitosť Magnitogorsku sa ukázala najmä počas druhej svetovej vojny, keď mesto dodávalo polovicu celého objemu ocele potrebnej na výrobu tankov a tretinu ocele na výrobu munície. Na pamiatku snahy všetkých robotníkov dnes v meste stojí obrovská socha dvoch mužov držiacich nad hlavou meč.

V roku 2005 v Magnitogorsku slávili pokorenie výnimočnej hranice: roztavili tu 500 miliónov ton železa. Ale za akú cenu? Ťažký priemysel tu doslova cítiť vo vzduchu a Magnitogorsk patrí k najznečistenejším mestám v Rusku. Len 1 z 20 narodených detí je úplne zdravé a veľká časť dospelých trpí rôznymi zdravotnými problémami. Ani továrňam sa už tak nedarí, v porovnaní s časmi pred pádom ZSSR idú len na tretinový výkon a klesá aj kvalita ocele. Problémové sú tiež rozsiahle investície do modernizácie fabrík, ktoré neprinášajú očakávané ovocie. Je tak len otázkou, kedy začne počet obyvateľov mesta klesať.