Pre Filipíncov je Magalhães len ďalším z radu ľudí, ktorí si chceli vziať, čo im nepatrilo. Pre nich je hrdinom muž menom Lapu-Lapu, náčelník, ktorý úspešne odolal kolonizátorom a v boji zabil samotného Magalhãesa.

Magalhães sa vydal na cestu okolo sveta s piatimi loďami v roku 1519. Oboplával Južnú Ameriku cez úžinu, ktorá je dnes pomenovaná práve po ňom, a po prekonaní búrlivých vôd sa ocitol v „pokojnom mori“. Pacifiku dal v podstate meno práve Magalhães. 16. marca 1521 zbadali jeho muži pevninu. Ako neskôr zistili, boli to Filipíny, a Magalhãesovi muži boli prvými Európanmi, ktorí sem vkročili.

Moreplavec mal dve úlohy: nájsť západnú cestu na Moluky (známe tiež ako ostrovy korenia) a zabrať všetky dosiaľ neobjavené kusy pevniny pre Španielsko predtým, než tak urobia Portugalci. Sám Magalhães bol síce Portugalec, ale k portugalskému kráľovi nechoval príliš veľkú lojalitu. Panovník mu totiž odmietol financovať objavnú expedíciu a preto sa Magalhães musel obrátiť na Španielov.

Moreplavec pristál pri ostrove Homonhon a spriatelil sa s tamojšími náčelníkmi, ktorí ho zoznámili s vládcom ostrova Cebu Humabonom. Kňaz, ktorý sa plavil s Magalhãesom, Humabona a jeho manželku pokrstil a dal im nové mená. Vládcovi sa to napodiv zapáčilo, a tak s kňazom začal cestovať po súostroví a nútil náčelníkov, aby sa tiež dali pokrstiť a prijali nové mená. Všetci sa podvolili, výnimkou bol len Lapu-Lapu. Odmietol uznať Humabonovu autoritu a pokľaknúť pred španielskym kráľom.

Humabon teda presvedčil Magalhãesa, aby proti odbojnému náčelníkovi bojoval. Lapu-Lapu žil na vedľajšom ostrove a Humabon jednoducho túžil po tom, aby ho mohol obsadiť. Magalhãesova arogancia a túžba ukázať prevahu Európanov mu na to výborne poslúžila. Magalhães dokonca požiadal Humabona, aby do boja nezasahoval.

Magalhães bol presvedčený, že zvíťazí. Hoci čelil obrovskej presile (49 proti 1500 mužom, ak sa dá veriť dobovým svedectvám), mal k dispozícii kuše, palné zbrane a brnenia, zatiaľ čo domorodci disponovali len primitívnymi oštepmi a lukmi. Humabon to všetko sledoval a možno bol tiež presvedčený, že technologická vyspelosť zvíťazí.

Bitka, ktorá nasledovala, bola až prekvapivo jednostranná. Lapu-Lapu a jeho muži sa držali mimo dosahu Magalhãesových kuší a palných zbraní a nepriateľov zasypali šípmi. Na pláži sa nebolo kde skryť. Potom domorodci vyrazili do útoku a mnohí sa vrhli práve na Magalhãesa.

a
Zdroj: Public Domain

Taliansky učenec, ktorý cestoval s moreplavcom, o jeho posledných chvíľach napísal: „Spoznali kapitána a vrhli sa naňho. Zrazili mu helmu a jeden muž mu vrazil oštep do tváre. Kapitán ho ale zabil kopijou, ktorá uviazla v domorodcovom tele. Skúsil teda vytiahnuť meč, ale podarilo sa mu to len spolovice. V ruke už mal zabodnutý druhý oštep. Potom sa naňho všetci vrhli a ktosi ho sekol do nohy. Kapitán spadol tvárou do piesku. Následne ho bodali a my sme museli ujsť, aby sme si zachránili holé životy. Nič z kapitánovho tela neostalo.“

Humabon skúšal presvedčiť Lapu-Lapa, aby vrátil Magalhãesovo telo jeho druhom, ale víťaz odmietol. Ponechal si ho ako trofej. A kým sa výprava vrátila do Španielska, zomreli aj moreplavcova manželka a dieťa.

Po Magalhãesovej smrti sa zostávajúci muži vydali na plavbu domov, ale iba jednej lodi pod vedením Juana Sebastiana Elcana sa to podarilo.

Lapu-Lapu a Humabon nadviazali pomerne priateľský vzťah a Lapu-Lapu sa neskôr vrátil na svoje rodné Borneo. Na Filipínach ho dnes oslavujú ako národného hrdinu, ktorý sa vzoprel kolonizátorom. Má tu množstvo sôch, jeho podobizeň je v logu filipínskej polície a každoročne sa koná rekonštrukcia bitky medzi Magalhãesovými mužmi a domorodcami.