Tangara bielokrídla (Diuca speculifera) žije na vysokohorských lúkach v Argentíne, Bolívii, Čile a Peru. Patrí do rodiny strnádkovitých, vtákov, ktoré sa bežne množia v arktickej tundre, ale iba tangara vychováva mladé v naozaj drsných podmienkach.

O naozaj netradičnom hniezdení informoval prvýkrát geológ Douglas Hardy až v roku 2003. Na výlete v peruánskych Andách našiel na vrchole ľadovca vo výške 5800 metrov skutočne nečakanú vec: vtáčie hniezdo s vajcami. A postupne nachádzal ďalšie a ďalšie, v jednom boli v tom čase dokonca aj vtáky, ktoré Hardy odfotil.

Keď sa vrátil domov, jeho deväťročný syn Spencer sa ako amatérsky ornitológ vrhol na identifikáciu vtákov. Strávil hodiny nad knihami, ale až keď mu otec z ďalšej výpravy priniesol aj perie, bol schopný presne určiť druh vtáka, z ktorého pochádzajú. A expert zo Smithsonianského inštitútu chlapcovo zistenie potvrdil: na ľadovci naozaj hniezdili tangary bielokrídle.

Tangara bielokrídla.
Zdroj: BBC/Matthew Wright

Prešlo ďalších 11 rokov, kým na hniezdiace tangary narazila aj ornitologická výprava. Tá okrem iného zistila, že hniezdo váži asi pol kila, pozostáva z konárikov, trávy a peria a má dno s hrúbkou takmer 30 centimetrov, ktoré poskytuje izoláciu pred chladom.

Výchova mláďat v takýchto extrémnych podmienkach je síce ojedinelá, ale nie nezvyčajná. Pre živočíchy, ktoré obľubujú chlad, sneh a ľad dokonca existuje súhrnné pomenovanie: chionofily. Väčšinou sem však radíme tvory s hustou srsťou a dobrými tukovými zásobami. Existujú síce aj vtáky, ktoré dobre znášajú mínusové teploty, ale tangary bielokrídle sú jedinými známymi lietajúcimi operencami, ktoré hniezdia na ľade a aj sa tu liahnu ich mladé. Zatiaľ nepatria medzi ohrozené druhy, ale s postupným ubúdaním ľadovcov je možné, že začne klesať aj populácia týchto vtákov.