Po roku 1685 pokračovala na území Slovenska násilná rekatolizácia i tam, kde sa k protestantom hlásila väčšina. Zákonný článok (artikula) číslo 26, vynesený šopronským snemom, stanovoval, že protestantom sa mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia. Namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných chrámov tak šopronské artikuly umožnili iba obmedzenú výstavbu 38 nových kostolov, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich stoliciach Uhorska neobsadených Turkami.
A navyše s ponižujúcimi podmienkami. Mali stáť za hradbami miest a na okraji dedín. Na nevhodných miestach, často v močarinách. A to bol aj prípad artikulárneho kostola evanjelikov augsburského vyznania v Paludzi. Murárske práce vylúčili, rovnako klince a iné kovy, mohli použiť iba drevo. V Hybiach stál podobný svätostánok, až kým v roku 1823 nevyhorel. Dodnes sa na Slovensku zachovalo päť artikulárnych drevených kostolov: v Hronseku, Istebnom, Kežmarku, Leštinách a posledný je kostol, ktorý preniesli z Paludze do Svätého Kríža.
Magna Paludza
V močaristej vnútrozemskej delte Váhu v Paludzi (z latinského mokraď) žili v 16. storočí zemania v siedmich kúriách, ale o sto rokov neskôr tu už stálo šestnásť želiarskych domcov. S „predmestím“ Paludze – Palúdzkou, mali spoločné riečky Palúdžanku, Demänovku a iné prítoky Váhu. Prvý písomný doklad o Paludzi z roku 1246 súvisí s vlastníckymi právami. Artikulárny kostol bez základov iba z dreva slúžil liptovským protestantom vyše 90 rokov. Prečo postavili prvý artikulárny kostol práve v Paludzi? I tak pre veriacich nestačil. „Pôvodný protestantský drevený kostol dali v roku 1774 cirkevníci prestavať. Uzavreli zmluvu s Jozefom Langom, negramotným tesárom, ktorý so 40 pomocníkmi za osem mesiacov prestaval a rozšíril chrám do jeho súčasnej veľkoleposti. Už na Martina bola posviacka. O sedem rokov pristavili vežu, ktorá harmonicky zapadá do architektúry chrámu,“ podotýka bývalý miestny zborový farár Ladislav Devečka.
V tom čase išlo o najväčší drevený sakrálny objekt v Uhorsku. V 19. storočí žilo v obci 554 evanjelikov augsburského vyznania a 26 katolíkov. Z tohto významného centra vzdelanosti a kultúry evanjelikov pochádzal aj Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, knihár, iniciátor prvého slovenského divadla a obetavý národovec. Vo farárskej rodine v Paludzi prišiel na svet aj známy slovenský herec a zakladateľ SND Ján Jamnický. S manželkou Vilmou, známou herečkou, objavil medzi ochotníkmi herca Adama Matejku. V prenajatom dome Jamnických v Paludzi bývala po vojne herečka Květa Fialová s matkou a sestrou Blankou.
Pokračovanie na ďalšej strane...
