Ak by sa kone na noc neustajňovali a prechádzali by ste okolo nich, možno by vás prekvapilo, že aj potme stoja. Kôň si totiž naozaj málokedy kvôli spánku ľahne. Ale prečo je to tak? Odpoveď je pomerne jasná: ide mu o prežitie. Keby musel ujsť pred predátorom, zíde sa mu každá sekunda. Spánok postojačky je výsledkom evolučného vývoja, jedince, ktoré dokázali oddychovať v tejto polohe, mali jednoducho vyššiu šancu na prežitie než tie, ktoré si museli ľahnúť, aby sa vyspali.
Neplatí to iba pre kone, ale aj pre ďalšie veľké bylinožravce ako zebry, bizóny, slony či žirafy. Ak by museli vstávať, potrebovali by veľa času a vzhľadom na svoje rozmery aj energie. A tak sa naučili spať postojačky.
Kone sú na túto činnosť anatomicky uspôsobené. Ide o sústavu šliach a väzov, ktoré spájajú svaly s kosťami a kosti navzájom. Tieto sústavy majú vo všetkých nohách a keď zviera uvoľní svalstvo, šľachy a svaly stabilizujú kĺby v pleciach, kolenách i členkoch. Kôň potom dokáže stáť takmer bez námahy.
Kone si v stoji síce dokážu zdriemnuť, ale na poriadny hlboký spánok, počas ktorého sa organizmus regeneruje, si musia ľahnúť. Postojačky sa do REM fázy nedostanú. V REM fáze sa totiž občas objavujú sny a dochádza k paralýze svalstva, aby tvor nekonal v skutočnom živote rovnako ako vo sne. V tejto fáze spánku tiež mozog spracováva nové vnemy do dlhodobých spomienok. U ľudí, ktorí nemajú dostatok REM spánku, sa vyskytujú problémy s koncentráciou, regulovaním nálad či imunitným systémom. Dá sa predpokladať, že u koní a iných zvierat to bude podobné.
Dospelým koňom stačí asi päť hodín spánku denne, väčšinu z neho absolvujú v stoji. Potrebujú však približne pol hodinu REM spánku. V stádach divokých koní ostáva vždy na stráži aspoň jedno zviera v bdelom stave, zatiaľ čo ostatné si ľahnú, aby sa vyspali. Platí, že ak je kôň sám, zrejme si kvôli spánku neľahne, následkom čoho sa u neho môže vyvinúť spánková deprivácia a s ňou zvýšené riziko pádu, zranenia a smrti. Aj preto sú kone stádovité tvory.
