Keď sa pred asi 300-tisíc rokmi na javisku dejín objavili prví príslušníci rodu homo sapiens, ich populácia sa pohybovala medzi 100 až desaťtisíc jedincami. Bolo ich tak málo, že potrebovali 35-tisíc rokov, aby sa populácia zdvojnásobila.

S vynálezom poľnohospodárstva pred desaťtisíc až 15-tisíc rokmi ale prišla populačná explózia. V tom čase žilo na Zemi čosi medzi jedným miliónom až desiatimi miliónmi ľudí. A stačilo 1500 rokov, aby sa ich počet zdvojnásobil. V 16. storočí už bolo potrebných iba 300 rokov a v 19. storočí 130 rokov.

V rokoch 1930 až 1974 sa počet ľudí na Zemi zdvojnásobil v priebehu 44 rokov. Bude naša populácia rásť týmto tempom? Existuje horná hranica počtu osôb, ktoré Zem uživí?

V roku 1679 vyslovil vynálezca mikroskopu Antoni van Leeuwenhoek myšlienku, že na Zemi môžu žiť maximálne 13,4 miliardy ľudí. Použil jednoduchý vzorec. Vyrátal, že Holandsko zaberá 1 časť z 13400 obývateľných častí našej planéty a vynásobil milión obyvateľov tejto krajiny číslom 13400.

Išlo o značne nevedecký prístup. Odborníci dnes hovoria o takzvanej „nosnej kapacite“, tento termín si požičali z dopravy. Výpočet nosnej kapacity Zeme v sebe zahŕňa najmä schopnosť prostredia uživiť daný druh, v tomto prípade človeka. Environmentálne zmeny ale môžu túto schopnosť posilňovať či naopak znižovať. Pozitívnym vplyvom môžu byť napríklad záplavy v údolí Nílu, negatívnym zasa sucho.

Je tiež pravidlom, že keď štát dosiahne istý stupeň socioekonomického vývoja, rast jeho populácie spomalí, zastaví a nakoniec začne počet občanov klesať. Preto v bohatých krajinách pribúda málo ľudí, alebo ich počet dokonca klesá. A naopak, v krajinách tretieho sveta naďalej prudko rastie. Napríklad na Madagaskare, ktorému v roku 2022 hrozil hladomor, vzrástol medzi rokmi 1950 až 2022 počet obyvateľov zo štyroch na 29 miliónov. V prípade Somálska ide v rovnakom období o rast z dvoch na takmer 17 miliónov. A mohli by sme pokračovať.

Napríklad na Madagaskare, ktorému v roku 2022 hrozil hladomor, vzrástol medzi rokmi 1950 až 2022 počet obyvateľov zo štyroch na 29 miliónov.
 

Aj tieto štáty sa ale zrejme raz dostanú do bodu, kedy ich populácia začne klesať. Koniec koncov, rast globálnej populácie bol najvyšší v 60. rokoch 20. storočia a odvtedy klesá. Jednej žene sa vtedy narodilo v priemere 5,05 dieťaťa, dnes je to 2,44 dieťaťa.

Vedci sa zhodujú, že okolo roku 2080 sa počet obyvateľov Zeme zastaví na čísle 10,4 miliardy a začne klesať. A čo nosná kapacita našej planéty? Tá sa nedá presne určiť, závisí od toho, akým tempom človek konzumuje zdroje okolo seba. Príkladom môžu byť zistenia vedcov z USA. Tí tvrdia, že ak by všetci Američania prešli na vegetariánstvo a pôda, ktorá sa dnes využíva na rast krmiva pre dobytok, by sa následne využila na rast potravy pre ľudí, uživila by o 350 miliónov Američanov viac.

Všetko je teda o tom, ako využívame zdroje našej planéty. Horná hranica ľudí, ktorých môže uživiť, je teda daná, číslo ale pre nás ostáva neznáme.