Každá armáda by považovala neprelomiteľný kód, prostredníctvom ktorého by mohli jej zložky komunikovať, za neoceniteľný. V dejinách však takýchto kódov existovalo iba pár a ten najznámejší bol založený na jazyku indiánskeho kmeňa Navajo.

Využiť jazyk Navajov pre vojenské účely navrhol civilný inžinier Philip Johnston už začiatkom druhej svetovej vojny. Bol veteránom z prvej svetovej vojny a vyrástol v rezervácii Navajov, kde jeho otec pôsobil ako misionár. Bol jedným z mála nečlenov kmeňa, kto plynule ovládal tento zložitý jazyk.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/foto-pearl-harbor-z-pohladu-japoncov-ako-vyzeral-nalet-ktory-zmenil-vojnu-v-pacifiku/920982.html" target="_blank">FOTO: Pearl Harbor z pohľadu Japoncov: Ako vyzeral nálet, ktorý zmenil vojnu v Pacifiku</a>

Nebola to však ojedinelá myšlienka. Čerokíovia a Čoktovia úspešne využívali svoje jazyky pri šifrovanej komunikácii už počas prvej svetovej vojny. Aj preto americkej armáde netrvalo dlho, kým si osvojila Johnstonovu myšlienku. Navrhla prijať 200 Navajov, ktorí by vytvorili šifrovací kód, napokon sa ale pristúpilo len k náboru 29 Navajov.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/invazia-na-aljasku-ako-japonci-dobyli-cast-usa/916128.html" target="_blank">Invázia na Aljašku: Ako Japonci dobyli časť USA</a>

Tí naozaj vytvorili kód na základe vlastného nepísaného jazyka. V princípe bol jednoduchý, slová z jazyka Navajov boli priradené k daným frázam z armádneho slovníka. Vďaka tomu sa dali tri riadky textu preložiť do angličtiny za 20 sekúnd, zatiaľ čo rovnaké množstvo textu v štandardnom kóde dešifrovali stroje aj 30 minút.

Navajovia sa zúčastnili každej veľkej operácie amerických mariňákov na pacifických bojiskách. Počas bitky o Iwo Jimu, ktorá trvala jeden mesiac, úspešne poslali vyše 800 správ a ani raz sa nepomýlili. Velenie po bitke uznalo, že pre víťazstvo boli Navajovia kritickým faktorom.

Počas vojny sa do armádnych služieb dostalo asi 400 Navajov. Jedného z nich, seržanta Joa Kieyoomia, sa Japoncom podarilo zajať. Pri mučení však nič nevyzradil, pretože vlastne ani nemohol. Nepodstúpil výcvik a zmes slov vo vlastnom jazyku nevedel rozlúštiť.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/vavilov-chcel-zachranit-svet-pred-hladomorom-zomrel-od-hladu-v-gulagu/911342.html" target="_blank">Vavilov chcel zachrániť svet pred hladomorom. Zomrel od hladu v gulagu</a>

V severnej Afrike a Európe sa zasa uplatnili muži z kmeňa Komančov, Seminolov a Meskwakiov. S Navajmi ich spájalo nielen kódovanie, ale aj správanie, ktorého sa dočkali po návrate z vojny. Mnohí z nich totiž nebojovali len s posttraumatickým stresovým syndrómom, ale aj diskrimináciou. Nesmeli hovoriť o dôležitej úlohe, ktorú zohrali na bojiskách, a to až do roku 1968, kým neboli informácie o operáciách odtajnené. Ocenenia pritom dostali až v roku 2001. 29 Navajov, ktorí vytvorili pôvodný kód, dostali Kongresovú zlatú medailu. Mnohí z nich posmrtne.

Niekoľko fotografií Navajov z druhej svetovej vojny nájdete v našej galérii.

Autor: Noel Foto: Public Domain

Kód Navajo: Nedocenení Indiáni sa dočkali oficiálneho uznania až po desaťročiach

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás