Veľký domový pavúk sa laikom môže zdať ako bezohľadný stroj na zabíjanie, ale tím biológov tvrdí, že pavúkovce majú osobnosť, ktorá ich ovplyvňuje. Zatiaľ čo niektoré jedince môžu byť agresívne, iné sú prirodzene „plaché“ a „poddajné“, tvrdia vedci.

Keď študovali sociálne štruktúry pavúkov, zistili, že osobnosť pavúka nielen určuje, ako dlho živočích prežije, ale prispieva aj k úspechu či zániku jeho druhu.
Výskumníci z Pittsburgskej univerzity vedení Jonathanom Pruittom, zistili, že pavúky môžu v extrémnej situácii prejavovať sklony dokonca až k sexuálnemu kanibalizmu.
Väčšina pavúkov žije osamelý život v dosahu svojich sietí. Niekoľko druhov však žije v sociálnych skupinách, kde sa niektoré samičky podieľajú na údržbe sietí, iné zase majú na starosti prácu, ako je výchova mladých a obrana ​​domova pred votrelcami.

Výskum prebiehal v prírode v americkom Tennessee, kde vedci sledovali tri páry pavúkov: jeden bol submisívny, druhý agresívny a tretí zmiešaný.  Postupne z ich potomkov vznikali kolónie. Vedci kontrolovali kolónie každé leto po dobu šiestich rokov. Kým „poslušnej“ kolónii sa na prvý pohľad darilo reprodukovať rýchlejšie ako ostatným a rozširovať kolóniu do okolia, ich siete napádali agresívnejšie druhy, ktoré im kradli jedlo a kokóny a dokonca žrali pasívnych hostiteľov.

Na konci šesťročného obdobia kolónie pochádzajúce z poslušného páru vymierali, zatiaľ čo kolónie agresívnych párov a miešanci týchto dvoch druhov osobností prežili, aj keď ich kolónie sa reprodukovali pomalšie. Biológovia zistili, že osobnosti týchto zvierat by neboli rozhodujúce, ak by existoval spoločný nepriateľ , proti ktorému by sa bránili rovnako, ale keď nepriateľa nemali, znižovali ich stavy agresívne druhy. Pruitt povedal, že agresívne pavúky sa správajú ako kolónie imunitného systému. Kým tučné pavúky boli často agresívne, u poslušných pavúkov tvar tela neovplyvňoval ich správanie.

Vedci teraz obrátil svoju pozornosť na iné druhy živočíchov a skúmali osobnosť mravcov, ktoré zotročujú iné druhy mravcov a nútia ich, aby im odovzdávali jedlo a starali sa o ich mladé. Pruitt uviedol, že sa niekedy vzbúria a zabijú svojich zotročovateľov, ale nebýva to časté. Podľa neho to má niečo do činenia s ich osobnostnými typmi.