Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Každé leto sa na 2,5-hektárovú farmu v americkom Vermonte vyrojí húf husokačiek. Motajú sa pomedzi ryžové políčka, v podraste i medzi úrodou. Nejde však o súčasť miestnej idylickej krajinky. Vtáky pracujú. Na jednej strane ničia burinu, fungujú však aj ako prirodzení výrobcovia hnojiva.

Kačice sú súčasťou japonskej poľnohospodárskej techniky známej ako ajgamo. Vermont im zrejme pripomína vlhké ryžové polia východnej Ázie, najmä tých v japonskej prefektúre Mijagi. Majiteľ farmy Erik Andrus si ich nevie vynachváliť.

Andrus žil v roku 2000 jeden rok v meste Sendai a bol svedkom toho, ako sa v miernej až chladnej klíme pestuje ryža. O päť rokov neskôr s manželkou kúpili farmu a pestovali všemožné plodiny od pšenice po zeleninu. Postupom času však Andrus zistil, že ho to čoraz viac ťahá k pestovaniu ryže. V roku 2010 sa stretol s dvomi výskumníkmi, ktorí bádali, či by bolo možné vo Vermonte pestovať ryžu. A to ho definitívne primälo zmeniť svoje poľnohospodárske smerovanie.

Spočiatku pestoval len malé množstvo ryže a trvalo mu roky, kým si uvedomil, že táto plodina má obrovský potenciál. Vždy totiž prakticky okamžite rozpredal všetko, čo vypestoval. Nepotreboval žiaden marketing, stačilo napísať, že ide o americkú ryžu.

Výzvou však bolo vypestovanie dostatočného množstva na to, aby dokázal uživiť rodinu. Burina sa totiž na ryžových políčkach šírila rýchlosťou, ktorej nemohol konkurovať. A tak sa pozrel späť do Japonska a ponoril sa do umenia ajgamo. Dokonca sa zúčastnil konferencie, ktorá sa venovala špeciálne chovu kačíc na poľnohospodárske účely.

Keď zaviedol ajgamo na svojej farme, tri roky sa spoliehal na plemeno Khaki Campbell. Postupom času ale zistil, že najefektívnejšie by bolo chovať kačice, ktoré by spĺňali všetky tri jeho požiadavky. Spásali by burinu, kládli dostatočné množstvo vajec a boli by vhodné aj na mäso. Plemeno Khaki Campbell však nebolo na mäso práve najvhodnejšie.

V roku 2019 sa Erik Andrus dozvedel o francúzskom plemene husokačiek s názvom Mulard. Na farme v kanadskej provincii Québec kúpil 600 mláďat a ostal príjemne prekvapený ich výkonom.

Kačky vyrastajú od mláďat takpovediac s ryžou. Približne šesť týždňov jedia iba burinu, keďže mladé rastliny ryže obsahujú priveľa oxidu kremičitého a ten vtákom nechutí. Keď sa vyvinú zrnká a obsah oxidu sa zmenší, Andrus kačky z poľa stiahne, inak by pojedli aj ryžu. Zvieratá potom chová na vajcia a mäso.

Kačky či husokačky sa z podobných dôvodov udomácňujú už aj na Slovensku, hoci nie pri pestovaní ryže.

Kačice namiesto pesticídov: Muž vďaka nim pestuje ryžu

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Kačice namiesto pesticídov: Muž vďaka nim pestuje ryžu

Noel

Súvisiace články

Gróf Monte Cristo naozaj existoval, jeho príbeh ale skončil inak

FOTO 30 najkrajších mestečiek Nemecka: Stoja za návštevu

FOTO Lákajú na tajomstvá: Mestá, ktoré ľudia opustili

Najmenší had sveta: Pomýlili by ste si ho s dážďovkou

Extrémy počasia: Viete, kde na Zemi sa vyskytli? (KVÍZ)

Grécki bohovia v Rímskej ríši: Viete, aké mená dostali? (KVÍZ)

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás