Keď sa chcete vyškriabať na nejaký vrch, vlak nie je práve najvhodnejším dopravným prostriedkom, však? Nuž, Švajčiari by s tým nesúhlasili. Už koncom 19. storočia začali pracovať na celkom unikátnom projekte: železnici Jungfraubahn. Trať sa vinie Bernskými Alpami a končí v stanici Jungfraujoch na skalnatom výbežku medzi vrchmi Jungfrau a Mönch. Štíty majú vyše štyritisíc metrov a samotná stanica stojí vo výške 3454 metrov nad morom.
Ľudia sa do sedla Jungfraujoch prvýkrát dostali v roku 1862, kedy sem vystúpila anglicko-švajčiarska skupina horolezcov. Bol to historický úspech a už o pár desaťročí neskôr navrhol priemyselník Adolf Guyer-Zeller železničnú trať, ktorá by viedla práve do tohto sedla. O nič podobné sa predtým nikto nepokúsil, vláda však dala projektu Jungfraubahn zelenú.
Nasledujúcich 16 rokov sa stovky mužov lopotili na alpských štítoch. Vŕtali a dynamitom hĺbili tunely, len aby sa do sedla mohol dostať vlak. 30 robotníkov počas prác zomrelo.
To, čo spočiatku vyzeralo ako bláznivý sen realizovateľný akurát tak na papieri, sa podarilo dokončiť v roku 1912. Vlak premáva už vyše 110 rokov. A zatiaľ čo kedysi sa do sedla dostali len odvážni horolezci, dnes sa sem dá pohodlne odviezť vlakom za približne 30 minút.
Cesta začína v Kleine Scheidegg vo výške 2060 metrov nad morom a meria 9,3 kilometra. Najprv vedie voľným terénom, ale čoskoro sa vnorí do vyše storočného tunela. Na viacerých miestach sú však obloky, ktoré umožňujú pasažierom kochať sa výhľadom na Alpy.
Už samotná cesta je ohromným zážitkom, no čerešničkou na torte je samotná stanica Jungfraujoch. Počasie sa tu síce mení v priebehu minút, no ak máte šťastie a je jasno, naskytne sa vám prekrásny výhľad na najmenej 200 okolitých štítov. Nie je to lacné, treba rátať s cenou najmenej 150 eur (nie však len za 30 minútovú jazdu, v cene je v tomto prípade lístok z Grindelwaldu), no stojí to za to.
