Jedli novozélandskí Maori ľudí? Pravda o ich kanibalizme

Ako píše Život, Paul Moon uviedol, že jeho nová kniha s názvom This Horrid Practice (Táto hrozná prax) sa zaoberá maorskou tradíciou vzájomného pojedania v spoločnosti, ktorá bola pred príchodom Európanov na Nový Zéland mimoriadne násilná. Kanibalizmus trval niekoľko stoviek rokov až do roku 1830, hoci aj potom sa vyskytlo niekoľko ojedinelých prípadov.

Povedal tiež, že zabíjanie novorodencov sa bežne praktizovalo aj preto, že kmene chceli mať z mužov bojovníkov a matky často zabíjali svoje dcéry udusením alebo vtlačením prsta do mäkkého tkaniva lebky, aby ich okamžite usmrtili.

Povedal, že rozšírené praktiky kanibalizmu neboli spojené s jedlom, ale ľudia boli často zjedení ako súčasť besnenia po bitke. Nepriatelia boli často zajatí a neskôr zabití, aby boli zjedení alebo zabití kvôli drobnému priestupku. Namiesto toho, aby sa telo zlikvidovalo, bolo pripravené na zjedenie. Súčasťou tejto praxe bolo aj vyslanie varovania iným kmeňom.

"Jedným z argumentov je, že ak chcete potrestať nepriateľa, jeho zabitie naozaj nestačí. Ak ich môžete rozsekať, zjesť a premeniť na exkrementy, je to najväčšie poníženie, aké im môžete uštedriť." uviedol profesor Moon.

Profesor Moon uviedol, že historici často tvrdili, že Maori neboli kanibali, a vychádzali z európskych noriem. "Množstvo dôkazov je také ohromujúce, že by bolo nespravodlivé predstierať, že sa to nestalo. Je to príliš dôležité na to, aby sme to ignorovali," povedal profesor.

Vedúca katedry maorských štúdií na Aucklandskej univerzite profesorka Margaret Mutuová, ktorá knihu profesora Moona nečítala, uviedla, že kanibalizmus bol rozšírený na celom Novom Zélande. "Určite tam bol. V našich dejinách a tradíciách je zaznamenaný všelijako, veľa názvov miest sa naň odvoláva. Bola to súčasť našej kultúry." Povedala, že o maorskom kanibalizme sa mnohí historici nezmieňujú, pretože bol v rozpore s anglickou kultúrou.