Japonsko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou samovrážd. Do istej miery je tento fakt daný aj historickou tradíciou. Rituálna samovražda s názvom seppuku (niekedy nesprávne aj harakiri) sa po prvýkrát odohrala v roku 1180 a v ojedinelých prípadoch sa v krajine vychádzajúceho Slnka praktizuje aj dnes. Ako prebieha?
Samurajovia proti mníchom: Bizarné bitky, ktoré sa naozaj stali
Tento sekundant, takzvaný kaišakunin, musel byť v narábaní s mečom veľmi zručný. Pri perfektnom sťatí nazývanom kaišaku zastavil sek tesne predtým, než meč prešiel celým krkom. Hlava tak ostala visieť na kúsku kože a vytvoril sa tým dojem, že ju samovrah vlastne drží v rukách.
Neporaziteľní samuraji: Jeden z nich bol dokonca Európan
Seppuku mohlo byť aj trestom. Daimjó, menší šľachtic a feudálny pán, mohol nariadiť rituálnu samovraždu ako trest za prehrešok svojim samurajom. Rovnako tak šogún mohol týmto spôsobom potrestať svojich daimjó. Spáchať samovraždu sa považovalo za oveľa menej ponižujúce, než byť popravený.
Neveril, že Japonsko kapitulovalo. Hiroo Onoda sa vzdal 29 rokov po vojne
Na bojisku prebiehalo seppuku rýchlo. Na druhej strane plánovaná samovražda v súkromí obsahovala celý rad rituálov. Samuraj si dal posledné jedlo, okúpal sa a veľmi starostlivo si vybral odev. Keď sa obliekol, usadil sa na podlahu na látku, z ktorej už nevstal. Napísal báseň, často len pár veršov, a následne si rozviazal kimono. Potom mu už ostávalo len zdvihnúť zbraň a zabiť sa.
Medzi najslávnejších ľudí, ktorí spáchali seppuku, patril aj admirál Takidžiró Óniši. Muž známy ako vynálezca útokov kamikadze sa zabil 15. augusta 1945. V poslednom liste okrem iného vyslovil ľútosť nad zmarenými životmi vyše štyroch tisícok mužov, ktorí spáchali samovražedné nálety na Spojenecké ciele. Službu kaišakunina nevyužil a zomrel až 15 hodín od momentu, kedy si rozrezal brucho.
