Prvá svetová vojna bola plná technologických inovácií. Objavili sa bojové lietadlá, tanky i ponorky, zaznamenal sa pokrok v rádiovej komunikácii. Napriek tomu ale mnohí ľudia namiesto vysielačiek preferovali využívanie holubov. Vysielačky boli ťažké a nemotorné, pohyb s nimi po bojovom poli bol pre vojakov náročný. Telefónne drôty sa zasa dali ľahko prerušiť či odpočúvať. Poštový holub bol v porovnaní s nimi oveľa bezpečnejším spôsobom komunikácie.

Tieto zvieratá však nemali ľahký údel. Boli totiž terčom nepriateľských vojakov, ktorí sa samozrejme snažili prerušiť komunikačné linky predných línií a veliteľov v tyle. Niektoré holuby sa napriek nebezpečenstvu, alebo možno práve kvôli nemu, zapísali do dejín.

Prezident Wilson

Prezident Wilson bol jedným z mnohých holubov v službách americkej armády. 5. októbra 1918 sa jeho jednotka ocitla pod ťažkou paľbou a nebola schopná pohybu. Vojaci teda holuba vypustili v nádeji, že dorazí na veliteľstvo so žiadosťou o delostreleckú podporu. Prezident Wilson počas 40 kilometrov dlhého letu samozrejme priťahoval pozornosť nemeckých vojakov, ktorí po ňom viackrát strieľali. Napriek tomu v rekordnom čase 25 minút správu doručil. Ako sa zistilo, počas letu mu odstrelili ľavú nohu a guľka mu škrabla hrudník. Prežil a zomrel o 11 rokov neskôr. Jeho vypreparované telo je dnes vystavené v Pentagone hneď vedľa kancelárie náčelníka štábu americkej armády.

Cher Ami

Vo francúzštine jej meno znamená „drahá priateľka“. Táto samica holuba taktiež počas prvej svetovej vojny slúžila v americkej armáde. Na fronte strávila niekoľko mesiacov a doručila celkovo 121 správ, z ktorých posledná bola najdôležitejšia.

V októbri 1918 550 vojakov americkej 77. divízie na čele s majorom Charlesom Whittleseym uviazli v nemeckej pasci ďaleko za nepriateľskou líniou v Argonnskom lese. Bez jedla a munície prežívali vojaci šesť dní ťažké časy a utrpeli výrazné straty. Boli v obkľúčení a pálili do nich aj vlastné kanóny, ktoré nevedeli, kde sa títo muži nachádzajú.

Počet vojakov postupne klesol na dve stovky. Major Whittlesey sa pokúšal vyslať poslov na veliteľstvo, ale Nemci ich vždy buď zajali, alebo zabili. Napokon pristúpil k vyslaniu holubov. Prvý niesol správu: „Mnohí ranení. Nemôžeme ustúpiť.“ Zostrelili ho. Druhého stretol rovnaký osud. 4. októbra major na kus papiera napísal správu o polohe jednotky aj o tom, že do nej strieľajú vlastné kanóny. Správu mala niesť Cher Ami.

Hneď, ako vzlietla, sa na ňu spustila nemecká paľba. Dostala zásah, ale podarilo sa jej udržať vo vzduchu a preletieť na 40 kilometrov vzdialené veliteľstvo za menej než polhodinu. Po pristátí vojaci zistili, že jej brok preletel hrudníkom a vyrazil oko a jedna noha jej visí iba na šľache. Zdravotníci jej síce zachránili život, ale zranenia sa nikdy poriadne nezahojili. Cher Ami zomrela o rok neskôr.

Stala sa hrdinkou 77. divízie a dostala dokonca dve vyznamenania.

G. I. Joe

Počas druhej svetovej vojny bola talianska dedina Calvi Vecchia okupovaná Nemcami a spojeneckí vojaci ju museli dobyť. Pechota však mala medzi domy vkročiť až potom, ako bombardéry vykonajú na dedinu nálet. Postup pešiakov bol však prirýchly a oslobodili Calvi Vecchia skôr, než došlo k náletu. A náhle zistili, že vysielačka nefunguje a nemôžu dať veliteľstvu vedieť, že bombardovanie je nepotrebné. Hrozilo, že sa stanú obeťou vlastných lietadiel.

Holub menom G. I. Joe ich zachránil. Na letisko vzdialené 30 kilometrov dorazil v priebehu 20 minút v čase, keď sa bombardéry chystali na štart. Zachránil životy vyše 100 mužom.