​Mnohí vedci sa <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/dejiny-mydla-ake-pouzivali-ludia-pred-tritisic-rokmi">podľa časopisu Život</a> zhodli, že už raní ľudia používali mokrý popol na čistenie mastných mäsiarskych nástrojov. Keď sa popol spojil so zvieracou mastnotou, vytvoril jednoduché, nečisté mydlo.

Na základe palmového oleja, bambuckého masla, kakaového masla zmiešaného s popolom palmových a banánových listov, kakaových jadier existuje množstvo receptov. Rastlinná hmota sa najprv suší na slnku a potom sa spáli na popol. Neskôr sa pridá voda a rôzne oleje a tuky. Prvými producentmi tohto mydla boli Jorubovia, pôvodom z okolia dnešnej Nigérie.

Čierne mydlo

Podľa chemického archeológa Martina Levyho sa prvé zdokumentované použitie mydla našlo na klinopisnej tabuľke z&nbsp;obdobia Mezopotámie a&nbsp;týkalo sa prania a&nbsp;farbenia vlny. Tkáč musel na správne zafarbenie vlny najprv odstrániť lanolínové tuky z&nbsp;textílií, čo bolo oveľa jednoduchšie s&nbsp;mydlom. To vytvorili spojením popola a&nbsp;tuku, čím vzniklo zmydelnenie, tvrdí Hugh W. &nbsp;Salzberg, americký autor knihy Od jaskynného človeka k&nbsp;chemikovi: okolnosti a&nbsp;úspechy.

Podľa Salzbergovej teórie mohlo byť prvé mydlo jednoducho vedro popolavej mastnej vody. Pochopiteľne, ľudia nemali záujem umývať sa vodou s&nbsp;popolom. Takéto mydlo využívali na odstránenie mastných škvŕn z&nbsp;oblečenia alebo riadu. A&nbsp;až do stredoveku výrobcovia mydla máčali vrecia popola do vody ako čajové vrecúška. Ebersov papyrus, lekársky zvitok zo starovekého Egypta z&nbsp;roku 1550 pred naším letopočtom obsahujúci bylinné lekárske poznatky, opisoval kombinovanie živočíšnych a&nbsp;rastlinných olejov s&nbsp;alkalickými soľami. Vzniknutý mydlový materiál odporúčal na liečenie kožných chorôb, ako aj na umývanie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K HISTÓRII UŽITOČNÉHO VYNÁLEZU NÁJDETE V GALÉRII

Pompejský akademik 1.&nbsp;storočia Gaius Plínius Secundus v&nbsp;diele Historia naturalis (Prírodoveda) z&nbsp;roku 77 nášho letopočtu používa galské slovo saipo, od ktorého je zrejme odvodený názov mydla. S&nbsp;malými obmenami ho mnohé jazyky používajú dodnes. V angličtineje to soap, vo francúzštine savon, v&nbsp;nemčine seife, portugalčine sabão, rumunčine săpun, španielčine jabón. Mydlo bolo podľa starorímskej legendy pomenované podľa stratenej talianskej hory Saipo, kde sa obetúvala zver. Dážď zmyl zmes živočíšneho oleja a&nbsp;popola zo spáleného dreva do hliny pozdĺž Tiberu. Ženy pri praní zistili, že táto „obohatená“ hlina zanechala ich šaty čistejšie, a&nbsp;to bez veľkej námahy. Aj telo si čistili kusmi hliny, piesku, popola, potom sa namastili olejom a&nbsp;zoškrabali túto zmes kovovým nástrojom –&nbsp;strigilom.

Plínius vo svojom encyklopedickom diele v&nbsp;knihe 28, kapitole 51 píše: „Existuje aj mydlo (sapo), vynález Galov na lesk vlasov. Vyrába sa z&nbsp;loja a&nbsp;popola, najlepšie z&nbsp;popola z&nbsp;bukového dreva a&nbsp;kozieho tuku, a&nbsp;existuje v&nbsp;dvoch formách, pevnej a&nbsp;tekutej.“ Grécky lekár Galénos z&nbsp;Pergamu v&nbsp;roku 164 nášho letopočtu upozornil na čistiacu schopnosť mydla a&nbsp;mydlárstvo sa stalo remeslom.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

„Dobre spálený popol z&nbsp;dobrých kmeňov rozprestrieme na pletené prútené výrobky a&nbsp;jemne na ne nalejeme horúcu vodu, aby po kvapkách pretiekol. Keď sa dobre vyčíri, necháme uvariť. Pridáme dostatok oleja a&nbsp;dobre premiešame.“ Takto znel recept na mydlo v&nbsp;stredovekej príručke z&nbsp;8. až 12. storočia Mappae clavicula. Veľa alchymistov sa tým pri práci inšpirovalo a&nbsp;hľadali spôsoby, ako receptúru ešte vylepšiť. Nové mydlá na báze rastlinných olejov, ktoré boli oslavované pre svoju jemnosť, čistotu a&nbsp;vôňu, sa začali používať ako luxusné predmety medzi najprivilegovanejšími vrstvami Európy. Prvé z&nbsp;nich, aleppské, bolo zelené mydlo na báze olivového a&nbsp;vavrínového oleja. Vyrábalo sa v&nbsp;Sýrii. Vo veľkých nádobách ho varili tri dni, potom deň nechali tuhnúť, nakrájali na mydlové bloky a&nbsp;sušili šesť až dvanásť mesiacov v&nbsp;špeciálnej podzemnej komore.

Do Európy aleppské mydlo priniesli v&nbsp;11.&nbsp;storočí kresťanskí križiaci a&nbsp;obchodníci. Európski mydlári originálny recept upravili, vavrínový olej pre nedostatok vyškrtli a&nbsp;využili inovácie podľa svojich zdrojov. Receptúry postupne zdokonaľovali a&nbsp;starostlivo strážili. Dedili sa z&nbsp;otca na syna, z&nbsp;majstra na tovariša. Vo výrobe mydiel dominovalo Taliansko, Španielsko a&nbsp;Francúzsko. Krajiny disponovali dostatočným množstvom kvalitného olivového oleja a&nbsp;dostatkom slanobyle (Salsola soda) vhodnej na výrobu alkalického roztoku. Malaga, Kastília, Alicante, Savona, Janov, Neapol, Bologna, to boli najvýznamnejšie centrá mydlárov. Najznámejšie mydlo bolo kastílske. Málo peniace biele mydlo na báze olivového oleja s&nbsp;ľahkou vôňou bolo medzi európskymi kráľovskými rodinami veľmi obľúbeným toaletným tovarom.

Populárne boli aj marseillské mydlá. Ich históriu začal písať Crescas Davin, prvý oficiálny výrobca mydla, ktorý dostal certifikát v&nbsp;14.&nbsp;storočí. Prvú továreň na mydlo v&nbsp;Marseille otvoril v&nbsp;roku 1593 Georges Prunemoyr. V&nbsp;roku 1660 sedem tovární v&nbsp;meste produkovalo takmer 20-tisíc ton mydla ročne. Recept na mydlo bol prvýkrát oficiálne uznaný v&nbsp;roku 1688 za vlády Ľudovíta XIV., ktorý predstavil Colbertov edikt –&nbsp;súbor nariadení obmedzujúcich používanie názvu „marseillské mydlo“ na mydlo, ktoré bolo vyrobené v&nbsp;regióne Marseille a&nbsp;jeho okolí, ohrievané v&nbsp;kotloch, vyrobené výlučne z&nbsp;čistého panenského olivového oleja bez živočíšnych tukov. V&nbsp;tom období sa začali objavovať aj špeciálne mydlá na kúpanie, holenie, šampónovanie a&nbsp;pranie. V&nbsp;roku 1786 vyrábalo 48&nbsp;marseillských tovární 76-tisíc ton mydla, zamestnávalo 600 robotníkov a&nbsp;1&nbsp;500 požičaných odsúdencov.

Angličania začali robiť mydlo v&nbsp;12.&nbsp;storočí. V&nbsp;13.&nbsp;storočí sa výroba sústredila do veľkých miest ako Bristol, Coventry a&nbsp;Londýn, pričom každé vyrábalo vlastný druh mydla. Veľké oblasti britských lesov však boli zničené, aby uspokojili rastúci dopyt po drevenom popole, čo spôsobilo celoštátny nedostatok zimného paliva. V&nbsp;16. storočí existovali na trhu tri základné typy mydla: hrubé mydlo vyrobené z&nbsp;veľrybieho tuku, sladké mydlo z&nbsp;olivového oleja a&nbsp;strakaté mydlo z&nbsp;loja. Na istý čas mydlo z&nbsp;loja zakázali, pretože vysoká spotreba loja zvyšovala ceny sviečok, ktoré sa stali nedostupnými pre nižšie vrstvy obyvateľstva. Výsledkom bolo enorm­né zvyšovanie daní na vyrobené mydlá, ktoré sa stali dostupnými len pre najbohatšie vrstvy. Proces výroby mydla bol pod prísnym dohľadom daňových úradníkov. Dbali na to, aby zariadenia výrobcov mydla boli pod zámkom, keď neboli pod dohľadom úradov. Daň na mydlá zrušil britský politik William Ewart Gladstone v&nbsp;roku 1853, čím umožnil dostupnosť mydla pre viac ľudí.

Andrew Pears, holič zo Soho, ktorý začal vyrábať kozmetické produkty, si v&nbsp;roku 1789 dal patentovať priesvitné mydlo. Bolo jemné na báze glycerínu a&nbsp;s&nbsp;vôňou pripomínajúcou anglickú záhradu. Na trhu sa objavilo v&nbsp;roku 1807. Spoločnosť Pears napredovala aj v&nbsp;reklame. Prvá zo slávnych marketingových kampaní na mydlo Pears bola postavená na mramorovej soche Giovanniho Focardiho – Ty špinavý chlapec! (You dirty boy!). Umelcovi za ňu zaplatili 500 libier. Ďalším umeleckým dielom použitým na reklamnú kampaň bol obraz sira Johna Millaisa z&nbsp;roku 1886 Detský svet, ktorý sa stal známejším ako Bubbles (Bubliny). Za obraz zlatovlasého chlapca, ktorý pri pohľade na bublinu symbolizoval krásu a&nbsp;krehkosť života, dostal maliar 2&nbsp;200 libier.

Osídlenie amerických kolónií sa zhodovalo s&nbsp;dobou, keď sa väčšina Európanov či už privilegovaných, alebo chudobných odvrátila od pravidelného kúpania zo strachu, že voda skutočne šíri choroby. Najmä mor – čiernu smrť. Komerčné mydlárstvo sa v&nbsp;amerických kolóniách začalo v&nbsp;roku 1608 s&nbsp;príchodom anglických mydlárov do Jamestownu vo Virgínii. Dlho však stagnovalo a&nbsp;mydlo predávali len podomoví obchodníci výmenou za tuk, z&nbsp;ktorého ho vyrábali.

Kolonisti používali mydlo predovšetkým na domáce čistenie a&nbsp;výroba mydla bola súčasťou sezónnej domácej rutiny, na ktorú dohliadali ženy. Počas zimných mesiacov ukladali tuk z&nbsp;mäsiarstva, z&nbsp;varenia a&nbsp;drevený popol. Na jar si z&nbsp;popola vyrobili lúh a&nbsp;ten potom uvarili s&nbsp;tukom a&nbsp;masťou v&nbsp;obrovskom kotle. Najťažšou časťou ranej výroby mydla bolo určiť, či má lúh správnu silu. Ľudia sa vynašli a&nbsp;správnu silu na výrobu mydla merali jednoducho. Ak surové vajce alebo malý zemiak plávali asi v&nbsp;polovici pod povrchom roztoku, bolo to v&nbsp;poriadku. Ak plávali navrchu, lúh bol príliš silný. Ak klesli rýchlo, príliš slabý. Používali aj husacie alebo kuracie perie. Ak sa pierko v&nbsp;lúhovej vode začalo rozpúšťať, mala správnu silu. Lúh s&nbsp;tukom varili šesť až osem hodín.

Postupom času aj tu vznikali manufaktúry na mydlo. V&nbsp;New Yorku v&nbsp;roku 1807 vznikla spoločnosť Colgate. V&nbsp;roku 1837 výrobca sviečok v&nbsp;Cincinnati William Procter rozšíril svoju pozornosť od osvetlenia k&nbsp;mydlu a&nbsp;vytvoril spoločnosť, ktorá sa nakoniec vyvinula s&nbsp;partnerom Jamesom Gamblom na Procter &amp; Gamble (P&amp;G). V&nbsp;prvej továrni P&amp;G robotníci používali veľké kotly na varenie tuku zozbieraného z&nbsp;domov, hotelov a&nbsp;mäsiarov na výrobu sviečok a&nbsp;mydla, ktoré predávali. Američania strednej triedy sa opäť začali kúpať vo vode, no mydlu sa stále vyhýbali.

William Colgate predstavil prvé americké parfumované mydlo Cashmere Bouquet v&nbsp;roku 1872, spoločnosť P&amp;G svoju vlajkovú loď mydlo Ivory v&nbsp;roku 1879. Obyčajné biele mydlo navrhnuté tak, aby konkurovalo španielskemu kastílskemu mydlu, sa stalo lákavým produktom pre spotrebiteľov vďaka svojej schopnosti plávať vo vode a&nbsp;tvrdeniam o&nbsp;čistote.

Ďalšia spoločnosť vznikla vo Wisconsine najprv pod názvom BJ&nbsp;Johnson Co. Vyrábala mydlo zo zmesi palmového, kokosového a&nbsp;olivového oleja a&nbsp;v&nbsp;roku 1898 prerazila na trhu s&nbsp;mydlom Palmolive. Bolo to najpredávanejšie mydlo na svete od začiatku 20.&nbsp;storočia. A&nbsp;aj preto sa firma v&nbsp;roku 1916 premenovala na Palmolive. Národné múzeum americkej histórie poznamenáva, že americkí výrobcovia mydla začali propagovať mydlo aj spojením dobrej osobnej hygieny s&nbsp;dobrým Američanom. Tieto reklamy ukazovali mydlá ako produkty pokroku a&nbsp;uvádzali niekoľko bizarných tvrdení, ktoré vyhlasovali, že mydlo zmyje „nevedomosť, chudobu, nezákonnosť a&nbsp;všeobecnú nemravnosť“.

V&nbsp;spoločnosti P&amp;G viedli desaťročia laboratórnych experimentov s&nbsp;dovážaným kokosovým a&nbsp;palmovým a&nbsp;potom s&nbsp;bavlníkovým olejom vyrábaným na domácom trhu v&nbsp;roku 1909 k&nbsp;objavu hydrogenovaných tukov. Tieto tuhé tuky na rastlinnej báze spôsobili revolúciu v&nbsp;mydlárstve, pretože výroba mydlo sa stala menej závislou od živočíšnych vedľajších produktov.

Prvé tekuté mydlo si dal patentovať 22. augusta 1865 William Shepphard. Jeho patent bol oficiálne uvedený ako „vylepšené tekuté mydlo“ pod číslo 49 561. Vo svojom patente W.&nbsp;Shepphard oznámil objav, že pridanie „malého množstva obyčajného mydla k&nbsp;veľkému množstvu roztoku čpavku (alebo hartshornu, ako to bolo známe v&nbsp;tom čase) vytvorilo zahustenú tekutinu porovnateľnú s&nbsp;konzistenciou melasy“.

Tekuté mydlo sa na trhu skutočne usadilo takmer až o&nbsp;storočie neskôr, v&nbsp;roku 1978, keď malá minnesotská spoločnosť s&nbsp;názvom The Minnetonka Corp. uviedla na trh prvý rad úspešne masovo vyrábaného tekutého mydla na ruky Softsoap. Podnikateľ Robert R.&nbsp;Taylor (1935–2013) to všetko odštartoval reklamnou kampaňou za sedem miliónov dolárov a&nbsp;vyhol sa konkurencii tak, že objednal sto miliónov malých pumpičiek. To mu poskytlo čas na založenie svojej značky bez konkurentov v&nbsp;oblasti tekutých mydiel. V&nbsp;roku 1987 predal Softsoap spoločnosti Colgate-Palmolive za 61 miliónov dolárov.

Na Slovensku sa výrobou mydla ešte skôr ako mydlári zaoberali mäsiari. Mydlári sa od 16. storočia združovali do cechov spolu so sviečkarmi, vyrábajúcimi lojové sviece. Ich spoločný cech v&nbsp;Trnave vznikol v&nbsp;roku 1629 a&nbsp;jeho členmi sa stali aj mydlárski majstri z&nbsp;Modry a&nbsp;Pezinka. Spoločný cech mydlárov a&nbsp;sviečkarov v&nbsp;Bratislave ustanovili 26. októbra 1646 štatútom, ktorý vydal bratislavský magistrát v&nbsp;nemeckom jazyku. Tovariš uchádzajúci sa o&nbsp;prijatie za majstra mydlára musel absolvovať trojročnú vandrovku a&nbsp;potom odpracovať rok u&nbsp;jedného z&nbsp;majstrov cechu. Majstrov syn vandroval iba rok. Po odsúhlasení majstrovského kusa a&nbsp;po prijatí za majstra zaplatil dotyčný člen do cechovej pokladnice inkorporačný poplatok pätnásť zlatých, zápisné štyri šilingy a&nbsp;pohostil majstrov cechu. Kandidát na členstvo v&nbsp;cechu, ktorý by neuspel pri majstrovskom výrobku, musel ešte rok vandrovať.

Od konca 18. storočia počet mydlárov vzrastal takmer vo všetkých mestách na Slovensku. Napríklad v roku 1770 bolo v&nbsp;Košiciach aj Trenčíne po troch, v&nbsp;Banskej Štiavnici, Levoči a&nbsp;Komárne po dvoch a&nbsp;vo Svätom Jure jeden. V&nbsp;roku 1828 pôsobilo v&nbsp;Košiciach až desať mydlárov, v&nbsp;Banskej Štiavnici sedem, v&nbsp;Levoči päť, Trenčíne a&nbsp;Komárne po štyroch. V&nbsp;Bratislave ich okolo roku 1820 bolo jedenásť.

O&nbsp;veľkovýrobu mydla v&nbsp;Čechách v&nbsp;19. storočí sa postaral farmár a&nbsp;mäsiar Georg Schicht. Podnikať začal vo svojom malom domčeku, keď 6. júla 1848 získal živnostenské oprávnenie na výrobu mydla. A&nbsp;darilo sa mu. Už v&nbsp;roku 1867 mydlom zásoboval celé severné Čechy. V&nbsp;roku 1882 jeho syn, Johann Schicht, rozhodol, že vybuduje továreň na výrobu mydla. Ešte pred 1. svetovou vojnou sa stala najväčšou továrňou na spracovanie tukov v&nbsp;kontinentálnej Európe. Po 2. svetovej vojne bola rodina Schichtov odsunutá a&nbsp;celé ich „mydlové bohatstvo“ bolo zoštátnené.

História mydla: Čím sa umývali ľudia pred tisíckami rokov?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

História mydla: Čím sa umývali ľudia pred tisíckami rokov?

Súvisiace články

KVÍZ o automobilke Škoda: Získate plný počet bodov?

Prírodný repelent vás zbaví hmyzu, vyrobte si ho doma

FOTO Autám vstup zakázaný: Krásne mosty vyhradené len pre ľudí

Slávne filmové autá: Spoznáte v KVÍZE naozaj všetky?

Gangy s globálnymi chápadlami, o ktorých ste (možno) nepočuli

Učiteľku konečne vyhodili, počas 24-ročnej kariéry bola 20 rokov doma

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás