Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

François “Pierre” Picaud pracoval ako obuvník vo francúzskom meste Nîmes. V roku 1807 sa zasnúbil s bohatou a krásnou Marguerite Vigorouxovou, no mal tú smolu, že jeho kamarát Mathieu Loupian si ju chcel vziať tiež. Žiarlivosť ho dohnala k tomu, že spolu s dvomi ďalšími kamarátmi Solarim a Chaubartom Picauda falošne obvinili zo špionáže. Vraj bol agentom rojalistov a platili ho Angličania. Štvrtý z kamarátov, Antoine Allut, o konšpirácii vedel, no Picaudovi ani sudcovi nič nepovedal.

Picauda zatkli v jeho svadobný deň a v tajnosti ho dopravili do väzenia. V alpskej pevnosti Fenestrelle (dnes leží v talianskom Piemonte) strávil sedem rokov a až počas druhého roka sa dozvedel, prečo ho vlastne zatkli. Počas pobytu za mrežami sa mu podarilo vykopať malý tunel do susednej cely, kde sa spriatelil s talianskym kňazom: otcom Torrim. O rok neskôr umierajúci Torri prezradil Picaudovi, kde v Miláne ukryl svoje cennosti.

Keď v roku 1814 padlo francúzske cisárstvo, Picaud sa dostal na slobodu a vrátil sa pod pseudonymom do Paríža. Nasledujúcich deväť rokov strávil pripravovaním pomsty voči svojim bývalým kamarátom. Najprv vyhľadal Alluta, ktorý o spiknutí vedel, no nič nepovedal. Výmenou za diamant Picaudovi rozpovedal, kde sa nachádzajú traja udavači. Picaud zistil, že Mathieu Loupian vlastní kaviareň na Boulevard des Italiens. Kúpil si ju za veno Marguerite Vigorouxovej, s ktorou sa oženil dva roky po Picaudovom uväznení.

Picaudovou prvou obeťou sa stal Chaubart, ktorého bývalý väzeň bodol dýkou do srdca. Následne zmanipuloval Loupianovu dcéru, aby si vzala kriminálnika. Picaud ho následne udal, čím zneuctil meno celej Loupianovej rodiny. Neskôr podpálil Loupianovu kaviareň a uvrhol ho tak do chudoby.

Ďalším v poradí bol Solari, ktorý zomrel na otravu jedom. Picaudovi sa nejakým spôsobom podarilo do vraždy namočiť Loupianovho syna, ktorého poslali do väzenia. Napokon Picaud zabil aj Chaubarta.

Ostával len Antoine Allut, ktorý sa dovtípil, čo Picaud robí. Podarilo sa mu ho uniesť a žiadal od Picauda peniaze. Ten mu ich odmietol dať, a tak ho Allut smrteľne bodol. Umierajúceho Picauda našli policajti, ktorý z neho pred smrťou vypáčili svedectvo o pomste. V roku 1828 zasa Allut, ktorý zomieral v jednej z chudobných londýnskych štvrtí, nadiktoval celý svoj príbeh kňazovi.

Príbeh sa prvýkrát objavil v knihe „Pamäti z archívov francúzskej polície“, ktorú v roku 1838 napísal Jacques Peuchet. Alexandre Dumas na príbeh narazil a bol ním taký fascinovaný, že napísal <a href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/foto-dumas-inspiroval-skutocnym-ostrovom-montecristo-vsak-dostanu-len-vyvoleni" target="_blank" rel="noopener">Grófa Monte Cristo</a>. V dodatku románu ale objasnil aj skutočný príbeh Pierra Picauda.

Vedci sú však pomerne skeptickí čo sa Picaudovej existencie týka. V žiadnych policajných záznamoch sa totiž jeho meno nenachádza a myslia si, že Peuchet si príbeh vymyslel, aby prácu mužov zákona urobil zaujímavejšou. Policajný archív v Paríži však v roku 1871 zhorel a dostať sa k pôvodnému zdroju je tak nemožné.