Atletika, gymnastika, dvíhanie činiek i zápasenie ostali v lete 1896 v tieni maratónu. Prvé olympijské hry boli tiež jedinými, v ktorých získali najviac medailí športovci z hostiteľskej krajiny. Pozrime sa ale lepšie na štadión Kallimarmaro, kde sa tieto hry síce konali, ale samotný štadión je podstatne starší. Vlastne patrí k najstarším na svete.

Dnešný štadión vznikol na mieste, kde sa konali takzvané Panaténajske hry. Každé štyri roky sa tu v staroveku schádzali športovci na znak úcty voči bohyni Aténe. Panaténajske hry boli akýmisi nasledovníkmi starovekej olympiády, ale postupne aj oni zanikli a posledné sa konali niekedy v 3. storočí.

Pôvodný štadión vznikol z prirodzeného údolia medzi dvomi aténskymi pahorkami, ktorých svahy boli pokryté drevenými sedadlami. V roku 329 pred Kristom ho však prerobili a vznikol mramorový skvost, ktorý o 500 rokov neskôr už za čias Rímskej ríše ešte rozšírili. Keď ale impérium zaniklo, sláva štadiónu Kallimarmaro začala upadať. Až v 19. storočí ho nechal zrenovovať filantrop a podnikateľ Evangelos Zappas. Urobil tak v snahe obnoviť zašlú slávu olympijských hier, ich konania sa však už nedožil. Zomrel v roku 1865, zatiaľ čo prvé moderné olympijské hry sa konali až v roku 1896.

Keď Grécko usporiadalo olympiádu v roku 2004, na štadióne Kallimarmaro sa konalo finále lukostreleckej súťaže a končil tu aj maratón. Pre moderné športy je však už nevhodný, a tak sa tu konajú aspoň kultúrne podujatia. Fotografie zo štadióna nájdete v našej galérii.