Po objavení Ameriky sa z Nového sveta do Európy vozili obrovské množstvá obilnín. Aj v Paríži preto existoval mlynársky priemysel, ktorý zrná mlel na jemný prach a múku posúval do pekární. Chlieb a iné pečivo sa stali základom stravy nielen chudobných Francúzov. Človek s priemernou mzdou tu míňal dve tretiny platu práve na chlieb, a to v časoch, keď sa hospodárstvu darilo. Keď prišla kríza, ceny sa zdvojnásobili a vycucli z rodinných rozpočtov ešte viac peňazí. Neraz sa stávalo, že chlebu sa Francúzi zadlžovali. Na chudobných vtedy zarábali obchodníci, ktorí skupovali všetky obilniny, aby umelo zvyšovali ich cenu.
Veterné mlyny dali Parížu nezameniteľnú atmosféru a charakteristický vzhľad, ktorý dodnes priťahuje turistov z celého sveta. Zachovalo sa ich však len pár a ani jeden už neplní svoju pôvodnú funkciu. Všetky stoja vo štvrti Montmartre a najslávnejším je takzvaný Moulin de la Galette. Má mimoriadne bohatú históriu.
Moulin de la Galette postavili v roku 1622 a využíval sa nielen na mletie obilnín, ale i lisovanie hrozna pri výrobe vína. Počas obliehania Paríža koncom napoleonských vojen v roku 1814 ho rodina Debrayovcov, ktorá budovu vlastnila, bránila doslova ako hrad. Viacerí členovia rodiny pri obrane zahynuli a mlynára útočníci rozsekali na kusy a zavesili ich na ramená mlyna. Počas francúzsko-pruskej vojny zaútočilo na Montmartre 20-tisíc pruských vojakov. Mlyn opäť bránil jeho vlastník, tentokrát Pierre-Charles Debray. Podobne ako jeho predka, aj tohto Debraya zabili a jeho telo skončilo na ramenách mlyna.
Po vojne premenil mlynárov syn budovu na takzvaný guinguette, typ pohostinstva, ktorý bol v 19. storočí mimoriadne populárny. Z mlyna sa následne stal kabaret, kam sa chodili zabávať bohatí Parížania. Mlyn na svojich maľbách zvečnili aj známi umelci ako Renoir, Van Gogh či Pissarro. Dnes je v súkromnom vlastníctve a je reštauráciou.
Ako kedysi vyzeral dnes rušný Montmartre môžete zistiť prostredníctvom malieb v našej galérii.
