Veže vyrastali v 9. až 12. storočí a budovali ich z malty a kameňov. V tých časoch bolo murovanie činnosťou, ktorá si vyžadovala nielen zručnosť, ale aj pomerne veľkú pracovnú silu, a tak bolo vyhradené len pre stavanie kostolov, kláštorov a týchto kruhových veží. Cloigtheach boli okrem iného aj symbolmi prestíže, moci a bohatstva, keďže ich výstavbu financovali práve bohatí šľachtici.

Cloigtheach merali od 20 do 40 metrov, boli celé z kameňa a do výšky dva až tri metre bol ich interiér vyplnený balvanmi a zeminou. Až v tejto výške sa nachádzali dvere, ktorými sa vchádzalo dnu, a k nim sa dalo dostať iba rebríkom. Išlo zrejme o bezpečnostné opatrenie, ktoré umožňovalo ľuďom ukryť sa vo vežiach v prípade nebezpečenstva. V tých časoch totiž nielen Írsko čelilo nájazdom Vikingov a veže sa zvykli stavať v blízkosti kostolov a kláštorov, teda stavieb, na ktoré Severania cielili najviac.

Vnútri veží sa nachádza viacero podlaží prepojených rebríkmi. Okná sú jednoduché a nachádzajú sa pomerne vysoko. Veža je zakončená kónickou strechou, aj keď niektoré neskoršie stavby majú navrchu terasy s cimburiami.

Dodnes sa zachovalo približne 60 Cloigtheach, no predpokladá sa, že kedysi ich existoval asi dvojnásobok. Približne 20 veží je aj dnes v priam dokonalom stave.