Prusko-francúzska vojna trvala od júla 1870 do januára 1871. Konflikt vyvolala najmä snaha Francúzska o opätovné získanie pozície európskej kontinentálnej veľmoci, ktorú stratilo po drvivom víťazstve Pruska nad Rakúskom v roku 1866. Treba ale povedať, že pruský kancelár Otto von Bismarck Francúzov provokoval.

Bismarck chcel, aby Francúzi vyhlásili vojnu Severonemeckému spolku (v ktorom malo hlavné slovo Prusko), akémusi predchodcovi Nemeckého cisárstva. Ak by sa tak stalo, dokázal by k spolku pripojiť dovtedy nezávislé južné štáty: Badensko, Württembersko, Bavorsko a Hessensko.

Bismarckovi jeho plány vyšli. Francúzsko 15. júla 1870 zmobilizovalo armádu, na čo Severonemecký spolok reagoval vlastnou mobilizáciou. V nasledujúci deň vyhlásil francúzsky parlament vojnu Prusku a 2. augusta vpadli vojaci na územie spolku. Napadnutí odpovedali o dva dni neskôr vlastnou inváziou do Francúzska. Mali nielen početnú prevahu, spolkoví vojaci tiež prechádzali oveľa tvrdším výcvikom a ich velitelia mali viac skúseností s vedením boja. Dôležitú úlohu hral aj fakt, že spolok dokázal oveľa účinnejšie využívať moderné technológie, najmä delostrelectvo a železnicu, ktorou zásoboval armády.

Séria rýchlych pruských víťazstiev vyvrcholila obliehaním Metzu a bitkou pri Sedane, v ktorej bol zajatý cisár Napoleon III. Francúzska vláda vyhlásila 4. septembra vznik tretej francúzskej republiky a boje pokračovali ešte päť mesiacov. Konflikt v tom čase prebiehal najmä na severe Francúzska a Prusi dokázali obliehať Paríž celé štyri mesiace. Mesto napokon 28. januára 1871 padlo, čo znamenalo koniec vojny.

Keď sa konflikt blížil ku koncu a víťazstvo spolku bolo neodvrátiteľné, štáty vyhlásili vznik Nemeckého cisárstva pod vedením pruského kráľa Wilhelma I. a kancelára Otta von Bismarcka. Väčšina Nemcov sa zjednotila do národného štátu po prvýkrát v dejinách. Novovzniknutný štát začínal svoju existenciu víťazstvom nad Francúzskom a reparáciami, ktoré si od porazeného vyslúžil. Získal tiež Alsasko-Lotrinsko.

Vojna mala na Európu dlhotrvajúci vplyv. Zmenila rovnováhu síl urýchlením zjednotenia Nemecka a Bismarck si v nasledujúcich dvoch desaťročiach udržal v rámci medzinárodných vzťahov obrovskú autoritu. Kancelár z Nemecka vybudoval štát, s ktorým jednoducho bolo treba rátať. Vo Francúzsku zasa nastal definitívny koniec monarchie. V konečnom dôsledku tiež prusko-francúzska vojna pripravila pôdu pre vznik prvej svetovej vojny.

Fotografie z poničeného Paríža uvidíte v našej galérii.