Fordlândiu nechal postaviť v roku 1928 priemyselník Henry Ford. Slávny priekopník automobilizmu dostal odvážny nápad, skúpil stovky kilometrov štvorcových územia a dal ich premeniť na plantáže kaučukovníka. Dúfal, že sa stanú zásobárňou mimoriadne dôležitého prírodného kaučuku pre továrne v USA.

Začiatkom 20. storočia sa totiž trh s kaučukom dosť zmenil. Dopyt po tejto surovine bol v USA a v Európe obrovský a v tom čase sa dala zohnať iba v Amazónii. Brazília samozrejme využila svoj monopol a došlo k takzvanému amazonskému kaučukovému boomu. Ten premenil mestá Manaus a Belem na rušné metropoly plné stavieb v neoklasickom štýle.

Situácia sa ale rapídne zmenila, keď britský cestovateľ Henry Wikcham prepašoval desaťtisíce semien kaučukovníka do Londýna. Veľká Británia ich vzala do svojich kolónií v juhovýchodnej Ázii, kde sa stromom mimoriadne darilo. Podnebie tu bolo rovnaké ako v Amazónii, ale netrápili ich škodcovia a choroby. Brazílsky monopol bol zrazu fuč.

Obchod s kaučukom teraz do veľkej miery kontrolovala Európa a Ford sa obával o jeho stály prísun pre svoju automobilku. Preto hľadal miesto, kde by kaučukovníky rástli iba pre neho, a Brazília mu s radosťou vyhovela.

Produkcia kaučuku však nebola jediným cieľom založenia vzdialenej kolónie. Ford chcel vytvoriť utopickú komunitu odrezanú od sveta a podobnú tým, ktoré vídal počas svojho detstva na americkom stredozápade. Dokonca aj domy tu vyzerajú, akoby ich premiestnili priamo z USA. Napriek idealizmu však experiment skončil absolútnym fiaskom.

Ford platil robotníkov vo Fordlândii mimoriadne štedro, postavil školy pre ich deti, nemocnicu i knižnicu. Nasilu však presadzoval aj svoju predstavu o zdravom životnom štýle. Bol prísnym vegetariánom a konzumáciu mäsa zakazoval aj vo svojej kolónii. Uplatniť sa tu nemohli ani prostitútky a poslednou kvapkou pre robotníkov bola prohibícia. Rozpútali sa nepokoje.

Ani pestovanie kaučukovníkov nešlo podľa Fordových predstáv. Nedal na radu odborníkov a prvé stromy nechal vysadiť počas obdobia sucha. Darilo sa im veľmi biedne. Hoci v Amazónii kaučkovníky prosperujú celý rok, deje sa tak preto, že sú obklopené džungľou a stále majú dostatok vlhkosti. Vo Fordlândii vysychali a navyše sa do nich ľahko púšťali škodcovia a plesne.

Už koncom 30. rokov ostala Fordlândia definitívne opustená, spoločnosť Ford ju oficiálne uzavrela v roku 1945. Pôdu následne s obrovskou stratou predala späť brazílskej vláde. Dnes tu žije asi tritisíc ľudí, ale nik sa neživí produkciou kaučuku.