Dračí tanečný parket

Staroveké čínske spisy hovoria o objave „dračích“ kostí, ktoré dnes považujeme za kosti dinosaurov. Staroveké civilizácie však po objavení fosílií nevedeli, na čo sa pozerajú. V roku 2008 už kosti a fosílie dinosaurov neboli novinkou, vedcov však ohromil objav náleziska pozdĺž hranice medzi Arizonou a Utahom. V oblasti známej ako Národný pamätník Vermilion Cliffs sa nachádza viac ako tisíc stôp rôznych dinosaurov. Výskumníci oblasť nazvali „tanečný parket“, pretože táto púštna oáza priťahovala davy obrovských tvorov.

Čierne slzy

Letecký útok Japonska 7. decembra 1941 na Pearl Harbor v Honolulu na Havaji zmenil chod dejín a vtiahol Ameriku do II. svetovej vojny. Návštevníci Múzea letectva v Pearl Harbor sa doslova ocitnú na americkom bojisku, kde môžu vidieť diery po guľkách a krátery po bombách v hangároch a asfalte. Najtrpkejšou pripomienkou tohto hrozného dňa sú však pozostatky 1 102 mužov, ktoré stále ležia 12 metrov pod vodou pochované v bojovej lodi USS Arizona. Prednú palubu zasiahla 798-kilogramová bomba, ktorá spustila masívnu explóziu, keď pristála uprostred zásob munície na lodi. Arizona horela takmer tri dni, pričom dosiahla trikrát vyššiu teplotu ako láva zo sopky Kilauea, ktorá vybuchla v roku 2018. Z lode stále uniká ropa a hromadí sa na vodnej hladine. Pripomína čierne slzy, ktoré sú hroznou pripomienkou ničivých následkov vojny.

Náleziská fosílií homininov

V roku 1924 bol paleontológ Raymond Dart profesorom a lektorom na Univerzite vo Witwatersrande, keď dostal zásielku fosílií, ktoré objavili v juhoafrickom meste Taung. V jednej krabici našiel lebku, ktorá na prvý pohľad pripomínala opičiu. Čím viac ju študoval, tým viac veril, že patrí hominínskemu dieťaťu, ktoré kráčalo vzpriamene ako človek. Fosíliu nazval „Dieťa z Taungu“ a označil ju za chýbajúce spojenie medzi ľudoopmi a ľuďmi. O dve desaťročia neskôr v jaskyniach Sterkfontein neďaleko Taungu objavili panvu dospelého človeka, ktorá potvrdila, že druh Australopithecus africanus skutočne chodil vzpriamene. Odvtedy v oblasti odkryli stovky fosílií hominínov, takže UNESCO ju vyhlásilo za lokalitu svetového dedičstva a označilo za „kolísku ľudstva“. Stále dochádza k novým nálezom, preto sú mnohé z lokalít pre verejnosť uzavreté.

Zemetrasenie biblických rozmerov

V knihách Zachariáša a Ezechiela sa spomína zemetrasenie a vedci sa zhodujú, že k nemu došlo v 8. storočí pred Kristom. Rímsko-židovský historik Josephus písal o zemetrasení, ktoré sa odohralo za čias kráľa Uziáša. Archeológ Israel Finkelstein a jeho kolegovia vykonali vykopávky a výskum v starovekom meste Megiddo v roku 2016 a našli dôkazy o zemetrasení z podobného obdobia. V roku 2019 Finkelsteinov tím oznámil, že našli zdeformované steny a stĺpy, rozbité kamene, skvapalnený piesok a ďalšie dôkazy o zemetrasení. V roku 2021 objavil archeologický tím z Izraelského úradu pre starožitnosti v národnom parku Dávidovo mesto pri vykopávkach rozbité lampy, riad i poháre, ktoré vykazovali známky zničenia zodpovedajúce škodám pri padaní budov počas zemetrasenia. Archeológ Joe Uziel predpokladal, že Jeruzalem nebol epicentrom, ale utrpel značné škody. Iná skupina výskumníkov našla dôkaz seizmickej aktivity v oblasti Mŕtveho mora, čo naznačuje, že počas 8. storočia sa tu vyskytli dve veľké zemetrasenia.

Egyptské rany

Zemetrasenia neboli jediné nešťastia, ktoré postihli staroveké biblické mestá. Podľa Biblie zasiahli Egypt „rany“, aby ich prinútili prepustiť Izraelitov. Mnohí historici odmietajú uveriť, že k nim naozaj došlo, tvrdia, že ide len o alegorické zveličenie. Existujú však dôkazy, že v nejakej forme sa pohromy skutočne vyskytli a odohrali v starovekom meste Pi-Rameses. Archeologické dôkazy podporujú prirodzené vysvetlenia katastrof, vrátane sucha, ktoré zmenilo farbu rieky Níl. Sucho prinútilo populácie žiab opustiť rieku, smrť žiab viedla k masívnemu nárastu hmyzu, ktorý priniesol choroby a následne spôsobil vredy u ľudí. Medzi rany, ktoré opisuje Biblia patrí aj búrka s krúpami a oheň, ktoré podľa odborníkov odkazujú na erupciu Théry v roku 1628 pred Kristom. Ide o jednu z najväčších zaznamenaných sopečných erupcií, pričom v oblasti Nílu objavili nánosy popola z tohto obdobia.

Hon na čarodejnice

V roku 1692 v koloniálnej Amerike v meste Salem prebiehal „hon na čarodejnice“, ktorý trval sedem mesiacov. Obvinili a za čarodejníctvo zatkli viac ako 150 ľudí, dvadsať z nich popravili, päť zomrelo vo väzení. Na rozdiel od „čarodejníc“ v Európe, ktoré upálili na hranici, ľudí v Saleme obesili (jedného ukameňovali). Ide o skutočne hroznú časť histórie, ak vezmeme do úvahy, že väčšina obvinených boli dievčatá mladšie ako 20 rokov a súdy ich umožnili usmrtiť len na základe spektrálnych dôkazov. To znamenalo, že svedok mohol tvrdiť, že čary obvineného mu spôsobili škodu, a tak vyhrať prípad. V historickej štvrti Salem Village v Danvers v štáte Massachusetts aj dnes stojí viac ako 12 historických domov, ktoré pochádzajú z obdobia čarodejníckych procesov. Dom odsúdenej „čarodejnice“ Rebeccy Nurseovej môžete dokonca navštíviť ako historickú pamiatku. Ženu obesili 19. júla 1692 a legenda hovorí, že jej syn ju po poprave tajne pochoval v neoznačenom hrobe na rodinnom cintoríne v zadnej časti domu.

Staroveké cunami

Mohutná vlna cunami zničila čílske pobrežie asi pred 3 800 rokmi a prinútila lovcov a zberačov presťahovať sa do vnútrozemia, kde zostali najmenej tisíc rokov. Výskumníci strávili mnoho rokov v púšti Atacama pod vedením Gabriela Eastona a zbierali dôkazy. Tím objavil výrazný sediment, ktorý zostal po cunami na veľkej ploche. Odhalili aj kamenný dom v lokalite zvanej Zapatero. Steny domu sa zrútili dovnútra, čo svedčí o tom, že ich zasiahla vlna cunami. A našli tiež kamene z iného domu roztrúsené smerom k moru. Pobrežie v Čile leží na subdukčnej zóne, čo znamená, že jedna z tektonických platní je tlačená pod inú, vďaka čomu je oblasť citlivá na zemetrasenia. Easton staroveké zemetrasenie s cunami prirovnáva k zemetraseniu vo Valdivii v roku 1960, ktoré bolo najväčším zaznamenaným zemetrasením s magnitúdou 9,5.